Psychické problémy

Depresia

Úzkostné poruchy

Adaptačná porucha

Traumatizácia

Sebapoškodzovanie

OCD

Vnútorná nepohoda (duševný diskomfort)

Nespavosť

Závislosti

Kompulzívna porucha sexuálneho správania

Poruchy osobnosti


Depresia

Ak niekto povie: "Mám depresiu," zvyčajne tým myslí, že nemá náladu, je smutný, nemá chuť niečo robiť. Skutočná depresia je psychická porucha s rôznym stupňom závažnosti (ľahká, stredne ťažká, hlboká depresia).

Ako zistíš, že si depresívny/a?

Aspoň dva týždne u Teba pretrváva niekoľko z týchto príznakov:

  • strata záujmu,
  • nedostatok emočných reakcií,
  • skoré budenie sa,
  • rána bývajú najhoršie, čo sa týka myšlienok, nálady, chuti niečo robiť (ranné pesimá),
  • spomalenosť alebo bezúčelové pobiehanie,
  • strata chuti do jedla a následne aj pokles hmotnosti,
  • znížené libido (sexuálna túžba),
  • nízka sebadôvera, sebaúcta,
  • problém sústrediť sa,
  • pocity viny,
  • úvahy o zbytočnosti života až myšlienky na smrť.

Stredne ťažká a hlboká depresia nie sú okolím neprehliadnuteľné, avšak ľahkú depresiu si Tvoji blízki na Tebe všimnúť nemusia, dané príznaky zľahčujú alebo Ťa kvôli nim kritizujú v snahe vyburcovať Ťa k zmene. Rozprávaj o tom s niekým, kto je ochotný Ťa počúvať. Ideálne je, ak v prípade príznakov depresie vyhľadáš odborníka (príď sám/sama alebo si so sebou na vyšetrenie priveď človeka, ktorého máš rád/rada) a ten rozhodne, či v rámci liečby bude stačiť psychoterapia, alebo budú potrebné aj lieky (antidepresíva, anxiolytiká na začiatku dlhodobej antidepresívnej liečby...). Dávky lieku si svojvoľne nemeň a nevysaď ich bez konzultácie s psychiatrom. On Ti už vysvetlí prečo. Zapamätaj si, že ak prežívaš príznaky depresie, nie je to Tvoja vina, ale vieš s tým niečo urobiť s pomocou odborníka. 

Úzkostné poruchy

Predstav si, že by si mal/a tie príznaky, aké máš pri vystúpení pred publikom alebo pred veľmi dôležitým pohovorom, na výsledku ktorého Ti extrémne záleží, takmer celý čas, doma aj v práci. Buď by to bola voľne plynúca alebo náhle vzniknutá (panická) úzkosť, ktoré buď nie sú obmedzené na konkrétne situácie alebo objekty, alebo, naopak sú (fóbie).

O aké príznaky ide?

  • búšenie srdca, potenie, chvenie, tras, sucho v ústach,
  • pocit nedostatku kyslíka, tlak na hrudníku, nevoľnosť, závraty,
  • strach zo smrti, zo zbláznenia sa, odpadnutia, zo straty kontroly
  • pocit, že objekty okolo Teba nie sú reálne, alebo že si mimo, nie si to Ty, nie si tu skutočne,
  • návaly tepla/chladu,
  • nepokoj, podráždenosť, hrča v krku,
  • prázdno v hlave,
  • prehnaná reakcia na malé podnety.

Ako vidíš, úzkosť je veľmi komplexná a vie riadne znepríjemniť život. Opäť najlepšie, čo môžeš urobiť, je hovoriť o nej s niekým kompetentným, resp. s niekým, kto Ťa môže nasmerovať na odbornú pomoc. Niekedy je v rámci liečby postačujúca psychoterapia, inokedy sú potrebné aj nenávykové lieky. Zapamätaj si, že mnohí ľudia riešia príznaky úzkosti alkoholom alebo návykovými liekmi. Ty to môžeš robiť inak – zrelšie – pod vedením odborníka. Ak Ti v budúcnosti nejaký lekár predpíše lieky, vždy sa ho opýtaj, či sú alebo nie sú návykové. V prípade snahy predpísať návykový liek môžeš poprosiť o alternatívu lieku alebo budeš musieť veľmi starostlivo dodržiavať pravidlá užívania konkrétneho návykového lieku (napríklad, že sa nemá užívať dlhšie ako dva mesiace, nemá sa svojvoľne zvyšovať dávkovanie a i.).

Adaptačná porucha

V čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo v stresových situáciách môže vzniknúť adaptačná porucha. Ide o stav (subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy), ktorý bráni v sociálnom fungovaní a výkonnosti. Stresor poškodil sociálne spojenie (rozchod, smrť blízkej osoby), širší systém sociálnych istôt a hodnôt (sťahovanie, zníženie príjmu), alebo znamenal vážny vývinový medzník či krízu (nastúpenie do školy, rodičovská rola, nedosiahnutie sledovaného osobného cieľa, zranenie, choroba, negatívne vnímanie vlastnej sexuality). Každý je inak zraniteľný, náchylný na vznik adaptačnej poruchy. Prejavy sú rozličné, môžu mať známky depresie a/alebo úzkosti, môže byť prítomný pocit neschopnosti zvládnuť situáciu, plánovať do budúcnosti alebo pokračovať v súčasných pomeroch; býva aj určité zhoršenie vo vykonávaní bežných denných úloh.

Adaptačná porucha s úzkostnými a/alebo depresívnymi príznakmi sa lieči podobne ako depresívna či úzkostná porucha.

Traumatizácia

Trauma je následok poškodzujúcich udalostí (alebo náročných období) na Tvojom tele a duši. Vzniká, keď je Tvoja nervová sústava vystavená príliš intenzívnemu ohrozeniu jednorazovo (prepadnutie, znásilnenie) alebo opakovane (výsmech, ponižovanie). Alebo, keď sa Tvojej duši dlhodobo nedostáva dostatok niečoho, čo potrebuje (pozornosť, starostlivosť, uznanie). Čiže problém je, keď je niečoho náročného príliš veľa, príliš skoro alebo niečoho potrebného príliš málo, príliš dlho.

Človek odpovedá na traumatickú udalosť jednou z 5 obranných reakcií:

  • útok
  • útek
  • zamrznutie (neschopnosť niečo povedať, ujsť, brániť sa, "odpojenie sa od seba," kolaps, zrútenie...)
  • podrobenie sa tomu, čo/kto Ťa ohrozuje (vzdáš sa seba, rezignuješ, prestaneš byť šťastný, konáš roboticky) alebo pripútanie sa (emočná závislosť na osobe, ktorá Tebou manipuluje, citovo Ťa vydiera, vnucuje sa a činí Ťa neslobodným, strateným bez nej).

Medzi najväčšie traumatické udalosti patria:

  • psychické zneužívanie – kontrola jedinca prostredníctvom citových manipulácií, zastrašovania, vyhrážok a trestov. Zneužívateľ svoju obeť systematicky ponižuje, podkopáva jej sebahodnotu, obviňuje, kritizuje, ignoruje a nezaujíma sa o to, čo cíti.
  • fyzické napádanie a tým spôsobovaná bolesť (facky, kopance, strkanie…)
  • zanedbávanie – materiálnych, vyživovacích potrieb, zdravotnej starostlivosti, nenapĺňanie emočných potrieb dieťaťa (nezáujem, ignorovanie...)
  • opustenie a strata
  • vážne choroby a život ohrozujúce udalosti (topenie, dusenie sa, vážne nehody, úrazy, hospitalizácie, operácie...)
  • sexuálne zneužitie

Ako sa trauma prejavuje?

Môžu to byť poruchy spánku, zlé sny, opakované sny, úzkosť, depresia, rýchla zmena nálady, chronické ochorenia, bolesti (hlavy, žalúdka alebo iných častí tela), precitlivenosť na podnety, dotyk a hluk, problém s pozornosťou, sústredením, ťažkosti s upokojením sa po zaplavení emóciami alebo v strese, neschopnosť vypnúť, sebapoškodzovanie, uzavretosť, závislosť, pocit prázdna, túžba neexistovať až myšlienky na samovraždu, prílišné podriaďovanie sa, ponižovanie alebo, naopak, potreba kontroly, ovládania, dominancie, ďalej "spasiteľský syndróm," strach z blízkosti, negatívny sebaobraz, opakované vstupovanie do toxických vzťahov, izolácia, striedanie partnerov, emocionálna závislosť, potreba byť niekým iným, prehrávanie traumatických udalostí a vzťahov v hlave, potreba prílišnej nezávislosti, chýbajúca radosť, spontánnosť, poruchy osobnosti...

Po traume môžeme pátrať aj v ďalekej minulosti, dokonca ísť v psychoterapii k zážitkom, ktoré sú uložené v implicitnej pamäti (do 3. roku života). Bežne si ich ľudia nedokážu vybaviť. Táto trauma sa môže vracať cez symboly (nejaký obraz, nejaká činnosť, situácia ma rozruší, neviem však prečo) alebo v snoch. Niektorí ľudia sú dispozične krehkejší, postačujú aj malé traumy na to, aby to u nich spôsobilo duševné problémy.

Dokonca je známe, že trauma sa môže prenášať z generácie na generáciu. Napríklad traumatizovaná stará mama sa mohla správať k mojej mame tak, že často v jej detstve nebola duševne prítomná, buď nevnímala signály, ktoré mama ako dieťa vysielala, alebo ich nesprávne vyhodnocovala, nenapĺňala jej potreby. A tak moja mama mala viac duševných aj telesných ťažkostí, horšie zvládala stres, nedarilo sa jej vo vzťahoch a bránila sa vyhľadaniu odbornej pomoci. Takto moja stará mama nepriamo – cez svoju dcéru a moju mamu – negatívne ovplyvnila aj to moje duševné zdravie.

Trauma sa lieči predovšetkým psychoterapeuticky.

Sebapoškodzovanie

Ide o ubližovanie samému sebe – spôsobovanie si bolesti ostrým predmetom alebo iným spôsobom (pálenie sa, nadužitie alkoholu, liekov...). Osoba to robí kvôli tomu, aby aspoň na chvíľu uvoľnila napätie od emocionálnej bolesti – nahromadených negatívnych myšlienok a pocitov.

Najčastejšími príčinami sú: problematické vzťahy (hádky, rozvod, nenapĺňanie potrieb, túžob), tlak v škole, šikanovanie, príznaky úzkosti, depresie, zlé mienenie o sebe, nedostatok sebalásky, problematické straty či zmeny a i. Často sa k tomu pridáva užívanie návykových látok (alkoholu, liekov, marihuany...)

Osoba so sklonom k sebapoškodzovaniu si často ubližuje na miestach, ktoré sú kryté oblečením. Pretože pri konfrontácii by nebolo jednoduché hovoriť o tom, čo prežíva, prečo si ubližuje..., či požiadať o pomoc (hoci požiadať o pomoc je dôkazom odvahy, sily, nie slabosti) niekoho blízkeho a s jeho pomocou vyhľadať odborníka. Ten dotyčného naučí ako si osvojiť spôsob práce s negatívnymi myšlienkami, pocitmi, ktoré časom úplne vytlačia nutkanie poškodiť seba (vybiť si hnev do vankúša, napísať si negatívne, nutkavé myšlienky na papier a ten potom roztrhať atď.).

OCD

Obsedantno-kompulzívna porucha znamená, že myseľ človeka je zaplavená nutkavými myšlienkami, ktoré sú maximálne obťažujúce, nežiaduce, znepokojujúce. Ak človek reaguje na tieto nutkania činnosťou, aby uvoľnil nahromadené napätie, ide o kompulzie.

Najčastejšími obsesiami sú:

  • nutkavá potreba poriadku a presnosti uložených vecí,
  • strach z mikróbov a chorôb (kompulziou bude časté a dlhé umývanie sa), prípadne len z vybraných chorôb, napr. pohlavne prenosných chorôb,
  • strach zo straty niekoho dôležitého,
  • strach z vyrieknutia alebo len myslenia si obscénnych slov a iné.

Kompulziami môžu byť:

  • nadmerná osobná hygiena, nadmerné upratovanie,
  • nadmerné hromadenie vecí,
  • opakovaná kontrola zámkov a vypínačov,
  • presné zoraďovanie predmetov,
  • počítanie, nestúpanie na čiary,
  • časté vyžadovanie uistenia, súhlasu a iné.

U človeka môžu prevažovať obsesie alebo kompulzie, alebo sú obsesie a kompulzie zastúpené približne rovnako.

Častou formou je religiózne OCD. Stretávam sa tiež s heterosexuálnymi mužmi trpiacimi obsedantnými myšlienkami o tom, že sú homosexuálni. OCD sa lieči predovšetkým psychoterapeuticky. V závažnejších prípadoch (najmä pri neriešení problému včas) je potrebné užívať aj antidepresíva s účinkom na OCD prejavy.

Vnútorná nepohoda (duševný diskomfort)

Nemusíš mať konkrétnu psychickú poruchu na to, aby si sa viac venoval svojmu duševnému zdraviu, prípadne vyhľadal odbornú konzultáciu. Každá duševná nepohoda, ktorej sa dnes nevenuješ dostatočne, sa v budúcnosti môže stať príčinou zhoršeného psychického zdravia až psychickej poruchy.

Niekedy len cítiš, že v Tvojom vnútri sa niečo deje, nepreniesol si sa ešte cez niektoré náročné situácie, nezvykol si si ešte na situáciu novú a necítiš sa dobre, môžeš sa cítiť smutný, zmätený, bezradný, osamelý, nepochopený, vyčerpaný, z niečoho mať veľký strach, mať snahu v sebe niečo potlačiť, zmeniť to, problém zvládať niektoré vzťahy, ustáť nároky, ktoré kladieš na seba Ty sám, alebo očakávania iných ľudí atď.

Na to, aby si odhalil vnútorný diskomfort, potrebuješ byť v intenzívnejšom kontakte so sebou samým, vedieť pomenovať emócie a zdieľať ich s ľuďmi, pri ktorých sa cítiš bezpečne a sám sebou.

Pôsob na svoje duševné zdravie preventívne, staraj sa oň, skúmaj a pomenuj možné príčiny akéhokoľvek duševného diskomfortu a hovor o nich s niekým, kto Ťa vie nielen pochopiť, ale aj viesť k lepšiemu porozumeniu sebe a k zvládaniu problémov bez vážneho podpísania sa na Tvojom duševnom zdraví.

Nespavosť

Nespavosť (insomnia, alebo, skôr, hyposomnia) je vážny problém, ktorý v minimálnom počte prípadov skutočne vyžaduje medikamentóznu liečbu. Pacient potrebuje starostlivo dodržiavať pravidlá spánkovej hygieny, riešiť primárny duševný problém a mať na pamäti, že jeho spánok sa bude upravovať aj niekoľko týždňov. Pri liekoch na nespavosť totiž z dlhodobého hľadiska prevažujú riziká nad benefitmi...  

Závislosti

Čo je to závislosť? Aké má znaky, dôsledky? Aká je jej liečba? Ako môžu byť závislému skutočne nápomocní jeho blízki?

Čo je závislosť?

  • Závislosť je: 
  • podľa definície WHO porucha (teda nie prejav slabého charakteru či vôle), 
  • definovaná ako: duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby alebo nepremožiteľnej potreby opakovane privádzať do svojho tela príslušnú látku, opakovať svoje správanie bez ohľadu na dôsledky. 
  • laicky – "láska k droge, činnosti, ktorá ničí" 
  • celoživotná diagnóza  

Diagnostiké kritériá závislosti

Časový rámec: Znaky prítomné aspoň 1 mesiac kontinuálne alebo opakovane v priebehu ostatných 12 mesiacov.

Aspoň 3 znaky:

  1. silná túžba (craving) alebo rastúca chuť po predmete závislosti 
  2. narušená schopnosť kontrolovať užívanie (užívanie látky vo väčších množstvách alebo dlhšiu dobu ako bolo pôvodne zamýšľané; alebo neúspešné pokusy o redukovanie alebo regulovanie užívania) 
  3. zmena tolerancie voči predmetu závislosti (potreba zvyšovania dávok, aby sa dosiahol želaný účinok, alebo zreteľný pokles účinku v prípade pokračujúceho užívania toho istého množstva látky) 
  4. odvykací stav (abstinenčný syndróm) pri znížení množstva alebo vysadení predmetu závislosti (a následné opakované užitie látky s cieľom zmierniť alebo predísť príznakom abstinenčného syndrómu) 
  5. narastajúce zaujatie predmetom závislosti (venovanie podstatného času počas dňa na užívanie/zaobstarávanie/zotavovanie sa; redukcia iných záujmov/voľnočasových aktivít/iných pôžitkov) 
  6. pokračovanie v užívaní škodlivej látky či v nebezpečnom správaní i napriek jasným dôkazom o škodlivosti (zdravotné a sociálne dôsledky)

Vylučovacie kritérium: Klinický obraz sa nedá pripísať inej látke alebo inej etiológii.

Najčastejšie príčiny opakovaného užívania návykovej látky

  • Úľava v abstinenčnom syndróme. 
  • Zmiernenie somatických, psychických ťažkostí.
  • Intoxikačná eufória (pre príjemné účinky).
  • Riešenie konfliktu (intrapsychického, interpersonálneho).
  • Zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu...  

Osoba predisponovaná na vznik závislosti alebo už s potvrdenou diagnózou závislosti má v mozgu narušený systém vyhľadávania niečoho nového, detekcie ohrozenia so silnou závislosťou na odmene. 

Trvá 6 - 12 mesiacov (abstinencie), kým v mozgu nastane prebudovanie a vytvorenie nových neuronálnych dráh, obnoví sa pôvodná, nastolí sa nová chemická rovnováha.  

Čím mladšia je osoba, u ktorej sa závislosť rozvinie, tým je náročnejšia jej liečba. 

Pri nedospelej osobe je ohrozením psychického vývinu a zdravia celkovo každé užitie návykovej látky (nemusíme čakať až na rozvinutie závislosti)!

Na vznik závislosti neexistuje odolnosť. Každý z nás (a najmä osoba predisponovaná) môže podľahnúť závislosti a nájsť si tú svoju drogu alebo činnosť (v závislosti od prostredia, príležitostí...). 

K závislosti sa človek dopracuje - od príležitostného užívania k závislosti: 

  • príležitostne →→→ frekventovane →→→ návyk →→→ závislosť

Každá závislosť začína tým, že si k návykovej látke, činnosti vytvorím pozitívny vzťah (začne mi chutiť, nesmie chýbať) a postupne jej dovolím ovládať môj život.

Najčastejšie dôsledky závislosti

  • Somatické – poškodzovanie až trvalé poškodenie všetkých orgánových sústav v tele (zlyhanie srdca, cirhóza, epilepsia, neuropatie, trvalé poškodenie mozgu...)
  • Psychické – anxiózno-depresívny syndróm, psychóza, poruchy spánku, depravácia, samovražedné myšlienky či pokusy o samovraždu (v akútnej intoxikácii či vo včasných fázach abstinencie v nechránenom prostredí, čomu často predchádzajú autoakuzácie)...
  • Následky správania "pod vplyvom" – znásilnenie, zneužitie, nechcené tehotenstvo, prenos pohlavnej choroby, ublíženie na zdraví, traumatizujúca udalosť, smrť (autonehoda, udusenie zvratkami, utopenie, samovražda...)
  • Sociálne – zlyhávanie funkčnosti, sociálna depravácia, redukcia záujmov, sociálna izolácia, problémy s rodičmi, partnerom, zanedbávanie detí, rozpad rodiny, problémy v práci, strata práce, väzobné stíhanie, podmienečný trest, vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, odobratie vodičského oprávnenia a i.). 
  • So zneužívaním drog sú úzko späté promiskuita, prostitúcia, kriminalita...

Niekoľko najčastejších pojmov skloňovaných pri závislosti

Craving

  • Je emočná reakcia, prejavujúca sa bažením. 
  • Môže byť úspešne spracovaná alebo vedia k recidíve. 
  • Súčasť choroby aj v rámci liečebného procesu.
  • Na zmobilizovanie síl, spracovanie emócie a osvojenie si techník zvládania cravingu osoba potrebuje čas (preto suchá domácnosť, bezpečné prostredie, bezpečné kontakty, aktívna liečba závislosti...)

Recidíva 

  • Porušenie abstinencie. 
  • Skúška sily závislosti a presvedčenia abstinovať. 
  • Neprekvapujúca súčasť choroby aj v období liečby. 
  • Pacient je sám zodpovedný za to, či siahne alebo nesiahne po inom spôsobe riešenia cravingu či problému. 
  • Nejde o zlyhanie rodiny či odborníka. 
  • Dôležitý je postoj pacienta k recidíve, a tak môže ísť o jednorazové zakopnutie na ceste alebo dobrovoľné dlhodobé borenie sa v bahne.

Suchá recidíva 

  • Sen, v ktorom sa osoba vracia k správaniu spojenému s aktívnou závislosťou so silným emočným sprievodom počas sna/po prebudení.

Spúšťače 

  • Čokoľvek, čo vyvolá diskomfort, frustráciu so silným nutkaním okamžite to zastaviť. 
  • Situácie, stavy, okolnosti, emócie, miesta, osoby.

Bezpečné prostredie 

  • Suchá domácnosť. 
  • Starostlivé zvažovanie pred vstupom do rizikových situácií. 
  • Plánovanie. 
  • Zbytočné neriskovanie. 
  • Predčasné nepoľavenie v sebadisciplíne, terapii.

Bezpečné kontakty 

  • Otvorená komunikácia, plánované rozhovory, navštevovanie terapií, podporná sieť ľudí, čisté vzťahy. 

Liečba závislosti

  • Je celoživotná. 
  • Je komplexná (farmakologická, psychoterapeutická, individuálna, skupinová, zameraná na človeka ako celok): 
  • ambulantná → ústavná → ambulantná s ďalšími aktivitami v rámci doliečovania 
  • ústavná → ambulantná s ďalšími aktivitami v rámci doliečovania 
  • ambulantná s aktivitami ako pri doliečovaní.
  • Je kľúčovým rozhodnutím sa v živote pacienta. 
  • Intenzívna liečba trvá 6 až 12 mesiacov.  

Farmakoterapia

  • Substitúcia (kontrolované a bezpečné užívanie náhrady drogy opiátového typu), 
  • Liečba počas detoxifikácie (lieky na zvládnutie abstinenčného stavu, najčastejšie ako prevencia vzniku epileptického záchvatu),
  • Negatívne podmieňovanie (liek s účinnou látkou disulfiram, ktorý zasahuje do metabolizmu etanolu, čím sa v tele hromadí toxický medziprodukt, čo pacientovi navodzuje veľmi nepríjemný stav), 
  • Redukcia cravingu anticravingovými preparátmi. Je to len podporná liečba a ako samotná nestačí na úspešné liečenie závislosti. 
  • Liečba pridružených porúch

Medikamentózna liečba - antabusová (disulfiramom) a anticravingová je len podporná liečba a len ako samotná nestačí. Dôležitá je psychoterapia, spolupráca a dôvera pacienta ku konkrétnemu odborníkovi či terapeutickému tímu. 

Psychoterapia (individuálna, skupinová)

Režimová ústavná liečba – presne stanovený denný režim s rozdelením aktivít, povinností a oddychu, stanovenie jasných pravidiel, obmedzení, výhod, využitie princípov terapeutickej komunity, záznam v denníku (denne)... 

Aby sa pacient udržal v abstinencii čo najdlhšie, potrebuje sa naučiť starostlivo plánovať svoju liečbu i každodenný život.

Čo zvyšuje úspešnosť liečby: 

  • keď je poskytnutá včas
  • keď pacient primerane spolupracuje 
  • keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných 
  • kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie  

Tak ako sa každý závislý naučil milovať drogu a nevedieť existovať bez nej, tak sa musí každý abstinent v dlhoročnom procese liečby: znovu naučiť milovať život, ochotnejšie čeliť bolesti, prirodzene prežívať eufóriu, milovať autentický obraz seba.

Abstinencia

  • Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. 
  • Je to proces nastavovania, udržiavania nového stavu a obrodzovania mysle, životný štýl... 
  • Trvalá abstinencia nie je možná, ak: 
  • si to pacient skutočne neželá, 
  • sa nevyrovná so svojou minulosťou, 
  • si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Zodpovednosť k samému sebe

Päť "P": 

  1. pravdovravnosť, úprimnosť, 
  2. plánovanie, 
  3. premyslenie rizikových situácií,
  4. prevencia recidívy: pravidelné otváranie seba, vyjadrovanie emócií, komunikovanie s blízkymi, 
  5. posun v sebarozvoji, učiť sa zvládať frustráciu, pracovať s impulzivitou...  

Ako môžu pomôcť blízki? Alebo čo ak sa závislý človek nechce liečiť?

Prednášky o závislosti

Závislosť od liekov

Závislí pacienti sa v rámci liečby učia pracovať so svojimi emóciami, impulzivitou, zvládať stres, craving..., hľadajú motiváciu k dlhodobej abstinencii. Pre viac informácií odporúčam odbornú literatúru o závislostiach a ich liečbe a pri hľadaní konkrétnej formy pomoci odporúčam pozrieť si web cpldz-kosice.sk alebo kontaktovať dané centrum. 

Prevencia závislostí

Predchádzanie vzniku závislostí, ako aj následkom užívania psychoaktívnych látok začína v rodinách, pokračuje v školách, internátoch, spoločnosti ako takej.

Primárna prevencia je zameraná na to, aby sa človek závislým nestal a aby jeho život a zdravie nemuseli byť ohrozované užívaním psychoaktívnej látky či závislými činnosťami patologického charakteru. Deje sa to poskytovaním objektívnych informácií o následkoch prípadnej závislosti. 

  • Kniha o prevencii vzniku duševných ochorení pre stredoškolákov (práca v skupine): Poľa, J., Bodnár, B. (2024). Bezpečná cesta – Sprievodca na križovatkách na ceste života adolescentov. CPLDZ Košice, 112 s. + doplnkový text a manuál v PDF pre sprevádzajúcu osobu: učiteľ, vychovávateľ, koordinátor prevencie, psychológ...
  • Intervencie pre rodičov a deti, širšiu rodinu, v školách. 
  • Čo nefunguje? Prednášky, spontánne diskusie, jednorazové aktivity, plagáty a brožúry, zvýšenie vedomostí poskytovaním faktov o konkrétnych látkach, poskytovanie výpovedí bývalými užívateľmi drog, zastrašovacie taktiky...
  • Funguje motivovanie, odmeňovanie abstinentov (environmentálna prevencia, prevencia cez médiá, prevencia na pracoviskách, prevencia v komunitách).

Cieľom sekundárnej prevencie je nájsť, diagnostikovať a liečiť pacientov s rozvíjajúcou sa závislosťou včas. 

Ak sa už závislosť rozvinula, chceme motivovaného pacienta vrátiť späť do plnohodnotného života; liečiť ho a udržať v abstinencii (terciárna prevencia). Na to sa pacient potrebuje naučiť plánovať liečbu i život. 

Pacient sa dopracoval k vážnemu nevyliečiteľnému ochoreniu, potrebuje komplexnú zdravotnú (a sociálnu) starostlivosť na dôstojné dožitie (kvartérna prevencia).  

Kompulzívna porucha sexuálneho správania

V psychiatrii nepoznáme pojem "sexuálna závislosť," poznávame však diagnózu kompulzívna porucha sexuálneho správania. 

Kompulzívna porucha sexuálneho správania reprezentuje pretrvávajúce zlyhávanie ovládania intenzívnych a opakujúcich sa sexuálnych impulzov alebo nutkaní, ktoré vedú k opakujúcemu sa sexuálnemu správaniu. Príznaky zahŕňajú opakujúce sa sexuálne aktivity, ktoré sa stávajú ústredným záujmom života človeka až do bodu, v ktorom zanedbáva starostlivosť o svoje zdravie a o seba alebo iné záujmy, činnosti a povinnosti; početné neúspešné snahy významne redukovať opakujúce sa sexuálne správanie; a pokračovanie opakujúceho sa sexuálneho správania napriek nepriaznivým následkom alebo napriek malému alebo žiadnemu uspokojeniu z neho.

Je nesmierne dôležité komunikovať s dospievajúcimi aj dospelými ich sexuálne predstavy a správanie, netabuizovať tému sexuality. Aby rozumeli svojej sexualite a v budúcnosti nad ňou nestratili kontrolu.  

Tzv. "sexuálna závislosť" je trvalá neschopnosť kontrolovať intenzívne sexuálne impulzy alebo túžby, ktoré spôsobujú značné utrpenie alebo zhoršovanie stavu. 

  • Výskyt: 1 : 10 (muži), 1 : 12 (ženy) - muži majú vyššie hladiny oxytocínu v krvi. 
  • Rôzne aktivity sexuálneho charakteru (čiže aj porno, kybersex), ktoré narušujú bežný osobný, pracovný, sociálny život (vzťahy). Pacienti zanedbávajú svoju prácu, koníčky, rodinný život. 
  • Osoba predisponovaná na vznik závislosti alebo už s potvrdenou diagnózou závislosti má v mozgu narušený systém vyhľadávania niečoho nového, detekcie ohrozenia so silnou závislosťou na odmene. 

Niekoľko otázok, ktoré by si mohol položiť muž, ktorý stráca nad svojimi sexuálnymi aktivitami kontrolu:

  • Potrebujem v poslednom čase silnejšie provokácie a častejšie sex? 
  • Myslel som už niekedy na to, že by som nemal mať sex tak často? 
  • Mám sex, aby som unikol z bežnej reality alebo sa zbavil napätia? 
  • Cítim sa po sexe vinný alebo totálne zdeprimovaný? 
  • Masturbujem ešte aj po sexe? 
  • Potrebujem počas sexuálneho styku stále častejšie stimuláciu pomocou fantázie alebo porna? 
  • Mením často milencov, alebo mám paralelne viac sexuálnych kontaktov? 
  • Strácam čas počas sexuálnych aktov alebo myšlienok na ne v práci? 
  • Zanedbávam zdravie a blaho rodiny na úkor túžob?
  • Klesá mi produktivita a schopnosť koncentrácie, keď neustále myslím na sex? 
  • Masturbujem ako slobodný, zadaný alebo ženatý?
  • Mám čas na primeraný oddych a svoje koníčky alebo žijem život v neustálom pohybe a v strese?
  • Mám čas starať sa o svoje vnútro?
  • Ako často sa nudím?
  • Mám nejakú pravidelnú fyzickú aktivitu, pri ktorej sa unavím?
  • Mám problém so sebaovládaním?
  • Kedy som začal masturbovať? Zintenzívnila sa odvtedy frekvencia masturbácií?
  • Ako často masturbujem? Dokážem si masturbáciu odoprieť, ak už žijem s milovanou osobou pohlavne?
  • Koľko času venujem pozeraniu porna, erotickým predstavám a masturbácii?
  • Je pre mňa masturbácia viac-menej bezvýznamným aktom alebo aktom ukájania sa pri predstavách, fotkách, videách s osobami, ktoré podľa mňa majú "kvality" chýbajúce mojej partnerke?
  • Koho/čo si predstavujem pri masturbácii bez pozerania sa na porno videá či akty?
  • Kedy, za akých podmienok masturbujem najčastejšie?
  • Masturbácia pre mňa predstavuje odmenu za niečo (napr. po ťažkom dni v škole/práci) alebo masturbujem najmä vtedy, keď som deprimovaný?
  • Ako sa pozerám na svoje telo a svoju mužskosť?
  • Som úspešný pri budovaní medziľudských vzťahov? Mám problém nadväzovať a udržať si kvalitné vzťahy s ľuďmi? Napĺňajú ma vzťahy s ľuďmi, ktorí sú okolo mňa?
  • Ako často sa cítim byť sklamaný, opustený, bezradný?
  • Ako by som charakterizoval svoje libido? Viem jeho silu odlíšiť od návyku či závislosti?
  • Čo prežívam, ak si masturbáciu vedome odopieram?
  • Obmedzuje ma v niečom moja sexuálna závislosť? Spôsobuje mi problémy, dostáva ma do nepríjemných situácií?

Poruchy osobnosti (podľa DSM-5)

Znaky paranoidnej poruchy osobnosti

  1. Podozrievanie ostatných bez dostatočného dôvodu, že ho využívajú, ubližujú mu alebo ho podvádzajú.
  2. Neustále zaoberanie sa nepodloženými pochybnosťami ohľadom lojality alebo dôveryhodnosti priateľov alebo spoločníkov.
  3. Zdráhanie sa zveriť ostatným kvôli neodôvodnenému strachu, že informácie budú v zlom úmysle použité proti nemu.
  4. Neutrálnym poznámkam a udalostiam pripisuje skrytý význam v zmysle poníženia alebo ohrozenia.
  5. Pretrvávajúce prejavy nevraživosti (t.j. neodpúšťa útoky, škodenie, urážky). 
  6. Zaznamenávanie útokov na svoj charakter alebo povesť, ktoré ostatní ako útoky nevnímajú a rýchle reakcie zlobou alebo protiútokom.
  7. Opakovane a bez dôkazov podozrieva z nevery svojho manželského alebo sexuálneho partnera.

Znaky schizoidnej poruchy osobnosti

  1. Netúži po blízkych vzťahoch vrátane možnosti tvoriť súčasť rodiny a ani mu to neprináša potešenie.
  2. Takmer stále volí samotárske aktivity.
  3. Prejavuje malý alebo žiaden záujem o sexuálne zážitky s inou osobou.
  4. Teší sa len z mála aktivít, alebo sa neteší zo žiadnej.
  5. Okrem príbuzných prvého stupňa nemá žiadnych blízkych priateľov alebo dôverníkov.
  6. Prejavuje sa ľahostajnosťou ku pochvale alebo kritike od iných osôb.
  7. Prejavuje emočný chlad, odstup, prípadne plochú afektivitu. 

Znaky schizotypovej poruchy osobnosti

  1. Vzťahovačnosť (vylúčené sú vzťahovačné bludy).
  2. Zvláštne presvedčenia alebo magické myslenie ovplyvňujúce správanie, ktoré nie je konzistentné s normou danej subkultúry (napr. poverčivosť, viera v jasnovidectvo, telepatia alebo "šiesty zmysel", v detstve a adolescencii bizarné fantázie alebo nadmerné zaujatie).
  3. Neobvyklé poruchy vnímania, vrátane telových ilúzií. 
  4. Zvláštne myslenie a reč (napr. vágne, rozvláčne, metaforické, nadmerne prepracované alebo stereotypné).
  5. Podozrievavosť alebo paranoidné ideácie.
  6. Neprimeraný alebo obmedzený afekt.
  7. Správanie alebo vzhľad sú zvláštne, excentrické alebo výstredné.
  8. Nedostatok blízkych priateľov alebo dôverníkov okrem prvostupňových príbuzných.
  9. Nadmerná sociálna úzkosť, ktorá sa nestráca po bližšom oboznámení sa a býva spojená s paranoidnými obavami skôr než s negatívnym presvedčením o sebe samom. 

Znaky disociálnej/antisociálnej poruchy osobnosti

  1. Neschopnosť sa prispôsobiť sociálnym normám s ohľadom na zákonom povolené správanie, čo sa prejavuje opakovaným vykonávaním činov, ktoré sú dôvodom pre zatknutie. 
  2. Nečestnosť, ktorá sa prejavuje opakovaným klamaním, používaním falošných identít alebo podvádzaním ostatných kvôli osobnému profitu alebo potešeniu. 
  3. Impulzivita a neschopnosť dopredu plánovať svoje činy.
  4. Iritabilita a agresivita prejavujúca sa opakovanými fyzickými útokmi a násilím. 
  5. Bezohľadný nezáujem o vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť iných. 
  6. Pretrvávajúca nezodpovednosť prejavujúca sa opakovaným zlyhávaním v snahe udržať si zamestnanie alebo pri platení finančných záväzkov.
  7. Neprítomnosť výčitiek svedomia prejavujúca sa ľahostajnosťou alebo racionalizáciou toho, že niekomu ublíži, zle s ním zaobchádza alebo ak niekomu niečo ukradne.  

Znaky emočne nestabilnej poruchy osobnosti

Impulzívny typ (impulzivita a nevypočítateľnosť, napr. s výbuchmi hnevu, malá frustračná tolerancia)

Hraničný (borderline) typ

  1. Zúfalá snaha jedinca vyhnúť sa skutočnému alebo domnelému opusteniu (Pozn: nezaraďujte sem suicidálne a sebapoškodzujúce správanie uvedené v kritériu 5). 
  2. Vzorec nestabilných a intenzívnych medziľudských vzťahov charakterizovaný striedaním medzi dvomi extrémami idealizácie a devalvácie.
  3. Porucha identity: výrazný a trvalo nestabilný sebaobraz alebo vnímanie samého seba. 
  4. Impulzivita najmenej v dvoch oblastiach, ktoré sú potenciálne sebapoškodzujúce (napr. utrácanie peňazí, sex, abúzus látok, bezohľadné šoférovanie, záchvatové prejedanie) (Pozn: nezaraďujte sem suicidálne a sebapoškodzujúce správanie uvedené v kritériu 5). 
  5. Opakované suicidálne správanie, gestá alebo vyhrážanie, prípadne sebapoškodzujúce správanie.  
  6. Afektívna nestabilita v dôsledku výraznej reaktivity nálady (napr. intenzívna epizodická dysfória, iritabilita alebo úzkosť zvyčajne trvajúca niekoľko hodín, vzácne trvajúca niekoľko dní).
  7. Chronické pocity prázdnoty.
  8. Neprimeraný, intenzívny hnev alebo ťažkosti s ovládaním zlosti (napr. častá náladovosť, trvalá zlosť, opakované fyzické útoky).
  9. Prechodné paranoidné ideácie alebo závažné disociatívne symptómy viazané na stres. 

Znaky histriónskej poruchy osobnosti

  1. Necíti sa dobre v situáciách, v ktorých nie je centrom pozornosti. 
  2. Interakcie s ostatnými sú často charakterizované nevhodným sexuálne vyzývavým alebo provokatívnym správaním.
  3. Prejavuje rýchlo meniace sa a povrchné emócie. 
  4. Dôsledne využíva svoj fyzický vzhľad na to, aby na seba upútal pozornosť.
  5. Používa výrazne expresionistický štýl reči, ktorému chýbajú detaily. 
  6. Prejavuje sa sebadramatizáciou, teatrálnosťou a prehnaným vyjadrovaním emócií. 
  7. Je sugestibilný (t.j. ľahko ovplyvniteľný inými osobami alebo okolnosťami). 
  8. Považuje vzťahy za bližšie než v skutočnosti sú.  

Znaky narcistickej poruchy osobnosti

  1. Má pocit grandiozity a vlastnej dôležitosti (napr. zveličuje svoje úspechy a talent, očakáva, že bude považovaný za nadradeného bez tomu zodpovedajúcemu výkonu). 
  2. Nadmerne sa zapodieva fantazírovaním o nekonečnom úspechu, moci, nádhere, kráse alebo ideálnej láske. 
  3. Verí tomu, že je "špeciálny" a jedinečný, a že ho môžu pochopiť len iní výnimoční alebo "vysoko postavení ľudia" (alebo významné inštitúcie) a len s takými by mal byť spájaný. 
  4. Vyžaduje nadmerný obdiv.
  5. Má pocit subjektívneho oprávneného nároku (t.j. bezdôvodne očakáva, že sa mu dostane prednostné zaobchádzanie, alebo že budú automaticky splnené jeho očakávania).
  6. Zneužíva interpersonálne vzťahy (t.j. využíva ostatných k dosiahnutiu svojich cieľov).
  7. Chýba mu empatia, nie je ochotný chápať pocity a potreby iných alebo sa s nimi identifikovať.
  8. Často závidí ostatným alebo sa domnieva, že ostatní závidia jemu.
  9. Prejavuje sa arogantným, povýšeneckým správaním a postojmi.  

Znaky obsedantnej/anankastickej poruchy osobnosti

  1. Nadmerné zaoberanie sa detailami, pravidlami, zoznamami, poriadkom, organizovaním alebo časovými rozvrhmi do takej miery, že uniká hlavný zmysel takejto aktivity. 
  2. Prejavy perfekcionizmu, ktoré interferujú s dokončievaním úloh (napr. nie je schopný dokončiť projekt pretože nie sú splnené nadmerne striktné normy).
  3. Nadmerná oddanosť práci (až workoholizmus) a produktivite na úkor voľnočasových aktivít a priateľstiev (nie je to možné pričítať na vrub zrejmej ekonomickej nutnosti).
  4. Nadmerná svedomitosť, škrupulóznosť a neprispôsobivosť v záležitostiach týkajúcich sa morálky, etiky a vnútorných hodnôt (nie je to možné pričítať na vrub identifikácie sa s určitou kultúrou alebo náboženstvom).  
  5. Neschopnosť zbavovať sa opotrebovaných alebo bezcenných predmetov ani keď nemajú žiadnu spomienkovú hodnotu. 

  6. Osvojenie si skupánskeho štýlu šetrenia na sebe a ostatných, peniaze chápe ako niečo, čo treba nahromadiť pre prípad budúcich katastrof.

  7. Neochota delegovať úlohy alebo prácu na iných, pokiaľ sa ostatní presne neprispôsobia jeho spôsobu robenia vecí.

  8. Prejavy rigidity a tvrdohlavosti.

  9. Často obmedzená spontánnosť, osamelosť, vážnosť v kontaktoch s inými (interpersonálne schopnosti sú skôr formálne a obmedzené), potreba kontroly a usporiadania vo svojom živote a v interakciách s ostatnými, kritickosť vo vzťahu k sebe aj k iným, obavy a úzkosť týkajúce sa nedokončených úloh, chýb a neočakávaných udalostí.

Znaky úzkostnej/vyhýbavej/sebaneistej poruchy osobnosti

  1. Vyhýba sa pracovným aktivitám, ktoré vyžadujú značný interpersonálny kontakt, pretože sa obáva kritiky, nesúhlasu alebo odmietnutia. 
  2. Neochotne sa stretáva s ľuďmi, pokiaľ si nie je istý, že bude medzi nimi obľúbený. 
  3. Prejavuje sa rezervovane v intímnych vzťahoch zo strachu zo zahanbenia alebo zosmiešnenia. 
  4. Nadmerne sa zaoberá kritikou alebo odmietnutím v rámci spoločenských situácií.
  5. V nových interpersonálnych situáciách sa správa rezervovane z dôvodu pocitov vlastnej menejcennosti.
  6. Sám seba vníma ako spoločenský neobratného, osobne nepríťažlivého a menejcenného v porovnaní s ostatnými.
  7. Je neobvykle zdráhavý na to, aby prevzal sa seba osobné riziká alebo aby sa zapojil do akýchkoľvek nových činností zo strachu z možného strápnenia sa. 

Znaky závislej poruchy osobnosti

  1. Má ťažkosti pri rozhodovaní o každodenných záležitostiach, bez toho, aby sa neúmerne neporadil alebo neuistil u iných osôb. 
  2. Potrebuje iných, aby za väčšinu hlavných oblastí života prevzali zodpovednosť za neho. 
  3. Má ťažkosti s vyjadrením nesúhlasu s inými ľuďmi, lebo sa obáva, že stratí ich podporu alebo súhlas. (Pozn: Nezahŕňa to realistickú obavu z ich odvety). 
  4. Má ťažkosti začínať projekty alebo robiť veci samostatne (viac kvôli nedostatku sebavedomia, vlastného úsudku alebo schopností, než kvôli nedostatku motivácie alebo energie).
  5. Na to, aby získal starostlivosť alebo podporu od iných je ochotný zájsť tak ďaleko, že dobrovoľne na seba preberá nepríjemné úlohy.
  6. Cíti sa nepohodlne alebo bezmocne, keď je sám, kvôli nadmernému strachu z neschopnosti sa postarať o seba.
  7. Naliehavo vyhľadáva iný vzťah ako zdroj starostlivosti a podpory hneď po tom, čo ten predchádzajúci skončí.
  8. Nadmerne sa zaoberá nerealistickými obavami, že ostane sám a bude sa musieť postarať sám o seba. 

Znaky depresívnej poruchy osobnosti (v DSM-IV)

Nálada skľúčená, neradostná, nešťastná. Negatívne sebahodnotenie. Sebakritika, sebaobviňovanie, výčitky. svedomia. Zadumaný, ustaraný. Negativistický, kritický, odsudzujúci voči druhým. Pesimistický. Nielen počas veľkej depresie, nedá sa priradiť ani k dystýmii.

  • Cítite sa obvykle nešťastný/-á alebo bez radosti zo života? 
  • Považujete sa v podstate za menejcenného/-ú a máte o sebe zlú mienku? 
  • Spôsobujete si často sami niečo zlé? 
  • Ste niekto, kto si stále robí starosti? 
  • Odsudzujete často druhých a máte rýchlo niečo proti nim? 
  • Myslíte si, že väčšina ľudí je v princípe zlá? 
  • Obávate sa takmer vždy toho najhoršieho? 
  • Máte často pocity viny, pretože ste niečo urobili alebo niečo neurobili?

Znaky negativistickej (pasívne-agresívnej) poruchy osobnosti (v DSM-IV)

Osobnosť zraniteľná kontrolovaním, vnucovaním sa druhých. Jej predstavy o druhých sú, že sú vnucujúci sa, dotieraví; požadovační; "strkajúci nos", kontrolujúci, ovládajúci. Hlavnými presvedčeniami sú, že "druhí obmedzujú moju slobodu konania". "Je to neznesiteľné, keď ma druhí kontrolujú". "Musím veci robiť podľa seba". Hlavnými stratégiami sú: pasívny odpor; povrchová oddanosť (fasáda), porušovanie pravidiel.

  • Ak Vás niekto o niečo prosí, čo vlastne nechcete urobiť, poviete najprv síce "áno", ale potom pracujete veľmi pomaly alebo nedbalo? 
  • Máte často sklon k tomu, aby ste niečo, čo nechcete urobiť, jednoducho "zabudli"? 
  • Máte často dojem, že druhí Vás nechápu alebo Vaše výkony nedostatočne ohodnocujú? 
  • Máte často zlú náladu a ľahko sa dostanete do hádky? 
  • Máte často pocit, že väčšina Vašich predstavených, učiteľov, docentov alebo iných ľudí vo vyšších pozíciách je vlastne neschopná? 
  • Prežívate často ako nespravodlivosť, že druhí ľudia majú viac než Vy? 
  • Sťažujete sa často na to, že sa Vám stáva výhradne len niečo zlé? 
  • Stáva sa často, že niekoho najprv urazíte a potom robíte všetko, čo ten druhý chce, aby ste odčinili?