Nespavosť: lieky na spanie vs. spánková hygiena
V tomto článku/videu si povieme viac o nespavosti, liekoch na nespavosť a o spánkovej hygiene.
Čo je spánok?
Spánok je zmena činnosti CNS (typu útlmu), ktorá nemôže byť nahradená oddychom bez spánku, jedlom, pitím alebo liekom.
Je riadený neurohumorálne – medzimozgom, mozgovým kmeňom, hormónmi (napríklad melatonínom) a neurotransmitermi (napr. serotonínom).
Dostatok spánku napomáha regenerácii, zotaveniu telesných funkcií a obnove mozgových funkcií.
Nedostatok spánku patrí medzi stresové faktory a preukázateľne vedie k vzniku rôznych tzv. civilizačných chorôb.
Objaviť sa môžu kardiovaskulárne problémy, hormonálna nerovnováha, vysoký krvný tlak, cukrovka, demencia, ale i rôzne druhy rakoviny. Spánkový deficit sa odrazí aj na priberaní, najmä kvôli nedostatku rastového hormónu.
Poruchy spánku sú napríklad:
- Poruchy dýchania počas spánku (chrápanie, zastavenie dýchania, dušnosť).
- Nespavosť (porucha zaspávania, kontinuity spánku, predčasné prebudenie).
- Nadmerná denná spavosť.
- Atypické nočné správanie či motorické prejavy.
V tomto článku/videu si povieme najmä o najčastejšej poruche spánku - nespavosti – insomnii a na záver pár viet o obštrukčnom spánkovom apnoe.
Čo je to nespavosť?
- Ide o problematické zaspávanie, prerušovaný spánok, predčasné prebudenie, neosviežujúci spánok, únava a ospalosť počas dňa, poruchy koncentrácie a pamäti, zvýšená tenzia, podráždenosť, úrazovosť, zmeny nálady, znížená motivácia, somatické ťažkosti (bolesti hlavy, zažívacie ťažkosti...)
- Problémy sa vyskytujú aspoň trikrát týždenne počas jedného mesiaca, spôsobujú diskomfort a narúšajú sociálne a profesionálne fungovanie človeka.
Nespavosť môže byť:
- Prechodná – do 4 týždňov – spôsobená akútnymi somatickými ochoreniami alebo stresom (napr. pracovná záťaž, rodinné problémy, začiatok abstinencie)...
- Chronická – rodí sa napr. z úzkosti z nemožnosti spánku, zo strachu z nevyspania sa a jeho dôsledkov...
- Paradoxná – znamená plytký spánok, ale jedinec má pocit, že celú noc nespal
- Porucha cirkadiánneho rytmu – spôsobená jet lag syndrómom, prácou na smeny
- Organická insomnia s prítomnosťou syndrómu nepokojných nôh, spánkovým apnoe...
- Sekundárna insomnia vyvolaná psychózou, anxiózno-depresívnym syndrómom, poruchou osobnosti alebo závislosťou...
Aká je liečba nespavosti?
- Osvojenie si zásad spánkovej hygieny
- Farmakoterapia
- Psychoterapia – individuálna, skupinová psychoterapia, relaxačné techniky...
O spánkovej hygiene si ešte povieme. Ešte pred tým si však predstavíme farmakoterapiu.
Pri prechodnej nespavosti je dôležité odstránenie vyvolávajúcej príčiny, prípadne podávanie hypnotík III. generácie. Pri chronickej nespavosti volíme antidepresíva so sedatívnym účinkom.
3. generácia hypnotík s účinnou látkou zolpidem, zopiklón, eszopiklón, ale napríklad aj cinolazepam z inej skupiny hypnotík sú vysoko návykové a maximálna doba ich užívania má byť 4 týždne vrátane obdobia postupného ukončovania liečby. Hoci v SPC je uvedené, že v osobitom prípade sa môžu užívať aj dlhšie, väčšina dlhodobého užívania je skôr vecou závislosti, ako skutočnej nevyhnutnosti užívať tieto lieky. Dlhodobé užívanie zhoršuje pamäť, pozornosť, výkonnosť človeka a je zaznamenaný aj rýchlejší nástup zhoršenia kognitívnych schopností v starobe. Známy je tiež rebound fenomén tzn., že nespavosť sa po vysadení lieku vráti ešte s väčšou intenzitou, aká bola pred jeho prvým užitím. No a očakávať sa môže aj zvyšovanie tolerancie lieku a teda potreba stále vyššej a vyššej dávky na dosiahnutie požadovaného efektu. Nehovoriac o tom, že pacient môže pri rôzne veľkej dávke halucinovať, byť námesačný alebo si spôsobiť úraz.
Veľmi nebezpečné sú hypnotiká v kombinácii s opiátmi alebo benzodiazepínmi – hrozí výrazné zhoršenie psychického stavu, rýchlejšie vytvorenie závislosti, ohrozenie života tlmením dychového centra v predĺženej mieche.
Žijeme v ére nadužívania benzodiazepínom, sedatív a hypnotík kvôli tomu, že preskribovať ich môžu nielen psychiatri, ale aj všeobecní lekári a iní špecialisti, a pre ich rýchly nástup účinku sa stávajú pre pacientov liekmi prvej voľby. Pri nenávykových liekoch s podobnými účinkami totiž nástup účinku nie je taký rýchly a v porovnaní s návykovými ani rovnako blažený.
Antihistaminiká s výraznejším tlmiacim účinkom aj na CNS, teda so sedatívnym účinkom sa tiež zvyknú predpisovať ako nenávyková alternatíva hypnotík, sedatív. Treba si však uvedomiť, že apriori tieto lieky nie sú určené na liečbu nespavosti, že pri dlhodobom užívaní na ne vzniká tolerancia a že majú aj nežiaduce účinky.
Nemali by sa pacientom predpisovať ani antipsychotiká len kvôli nespavosti.
Nový liek na nespavosť - antagonista orexínového receptora – tiež zrejme neprinesie revolúciu v liečbe nespavosti. Užívať by sa mal maximálne 3 mesiace, dlhšie iba v prípade, ak benefity prevažujú nad rizikami.
Ľudia trpiaci nespavosťou často siahajú po voľne dostupnom melatoníne z lekárne, ktorý, okrem iného má aj antioxidačné účinky, pomáha regenerovať bunky v tele a harmonizovať organizmus. Problémom pri jeho užívaní je to, že pokiaľ za moju nespavosť nemôže nedostatok môjho vlastného melatonínu syntetizovaného v mozgu v šiškovitom teliesku - epifýze, čo sa predpokladá u zdravého človeka do 50 rokov dodržiavajúceho zásady spánkovej hygieny, melatonín mi veľmi nepomôže. Navyše po ňom môžem mať po predčasnom zobudení skoro ráno do práce alebo školy pri ešte vysokej hladine melatonínu v mozgu, slušnú bolesť hlavy. Ak už teda melatonín, tak s predlženým uvoľňovaním na lekársky predpis pacientom starším ako 55 rokov. Alebo ten voľnopredajný pri jet leg syndróme.
Voľno dostupné preparáty na rastlinnej báze, napr. s medovkou, chmeľom či valeriánou zvyčajne neprinášajú očakávaný efekt.
Dôležité je si uvedomiť, že poruchy spánku sú najčastejšie príznakom iného ochorenia alebo nesprávneho životného štýlu. A liekmi na spanie v podstate chceme potlačiť príznak, nie odstrániť príčinu.
Po príčine má zmysel pátrať spolu s psychiatrom, psychoterapeutom. Môže to byť stres, úzkosť, depresia, závislosť, vyčerpanosť, adaptačná porucha a iné. Riešenie budeme hľadať možno dlhšie, ako len jedno sedenie a rovnako za dlhší čas sa dostaví prvý pozitívny efekt liečby. Teda je potrebné si uvedomiť, že úprava spánku trvá niekoľko týždňov a treba počítať s tým, že dovtedy viac nocí prebdiem alebo budem spať prerušovane.
Tiež niektorí pacienti hovoria, že nespia celé noci. Pravdou však je, že majú len plytký spánok, ktorý navodí dojem prebdenej celej noci.
Ukazovateľom kvality spánku nie je počet hodín spánku, ale pocit sviežosti alebo ospalosti ráno po prebudení a počas dňa. Kofeín ospalosť nevyrieši, len oklame nervové bunky v tom, že nie sú také unavené, aké naozaj sú.
Lieky na spanie a niektoré návykové látky, trebárs alkohol dokážu síce zabezpečiť spánok, ale nie kvalitný spánok.
Aké je teda iné riešenie? Okrem psychoterapie mať pravidelný režim, správnu životosprávu, dostatok pohybu počas dňa, pravidelnú psychohygienu a veľmi poctivé dodržiavania zásad spánkovej hygieny. Je ich asi 20:
Poslednou témou je skôr spomenuté obštrukčné spánkové apnoe. Tento pojem znamená, že počas spánku pacientovi opakovane pri dýchaní kolabujú mäkké časti horných dýchacích ciest sprevádzané hlbokými desaturáciami. Pacient často chrápe, resp. vydáva dýchacie zvuky s kolísajúcou intenzitou a zrazu prestane dýchať na niekoľko sekúnd. To sa deje opakovane počas noci. Opakovane sa v noci budí a chodí často močiť. Ráno sa takýto pacient budí s pocitom sucha v ústach a s bolesťou hlavy, je unavený, dostáva mikrospánky počas dňa, môže byť mrzutý, depresívny, mať pocit nedostatku energie až samovražedné myšlienky. Ochorenie výrazne zhoršuje kvalitu života pacienta. Diagnostikuje sa v spánkovom laboratóriu polysomnografickým vyšetrením – dôkazom sú spomínané desaturácie – priemerná saturácia počas noci je menej ako 90 %. Liečba je pri tom veľmi jednoduchá – používanie kyslíkovej masky počas spánku, ktorá zabezpečuje dvojúrovňový pozitívny tlak v dýchacích cestách. K zlepšeniu stavu dochádza už v prvom mesiaci liečby.