Závislosť od liekov
Závislosť na liekoch je jedna z najťažších látkových závislostí. Najčastejšie sú pacienti závislí od benzodiazepínov, hypnotík a sedatív a opiátov.
Kde sa vzala závislosť od liekov?
Najčastejšie sa rodí z týchto 3 premís:
1. Lekár, ktorý pacientovi predpíše lieky, aké si žiada, alebo vôbec nejaké lieky po vyšetrení, je pacientom považovaný za dobrého lekára.
2. Lekár, ktorý pacientovi svojimi odporúčaniami spôsobí spočiatku diskomfort alebo len pomalé zlepšovanie stavu, nie blaženosť od prvého momentu, lebo vie, čo robí, a že pri inom postupe by pacientovi mohol nakoniec uškodiť, je pacientom považovaný za zlého lekára.
3. Lekár, ktorý nemá čas, chuť alebo potrebu poučiť pacienta o rizikách dlhodobého užívania predpísaného návykového lieku, je pacientom považovaný za dobrého lekára, lebo mu pomohol rýchlo a bez rečí.
Je to naozaj hodné zamyslenia.
Každý pacient je povinný si čítať nie firemný názov lieku, ale účinnú látku alebo účinné látky lieku písané menšími písmenami pod firemným názvom lieku. Napríklad účinnú látku alprazolam obsahuje viacero liekov s rôznym firemným názvom, ale stále to bude alprazolam – benzodiazepín schopný spôsobiť ťažkú závislosť.
Rovnaké je to pri tramadole. Nie jeden pacient mimo terminálneho štádia závažného ochorenia začal spolu s ošetrujúcim lekárom riešiť somatickú bolesť liekom s účinnou látkou tramadol a dopracoval sa k ťažkej závislosti od opiátov. Teda pozor na analgetiká – lieky proti bolesti s obsahom tramadolu a nielen s jeho obsahom!!! Vrátime sa k nim ešte na konci tohto videa.
Poďme si povedať viac o závislosti od benzodiazepínov.
Žijeme v ére nadužívania benzodiazepínov, sedatív a hypnotík kvôli tomu, že preskribovať ich môžu nielen psychiatri, ale aj všeobecní lekári a iní špecialisti, a pre ich rýchly nástup účinku sa stávajú pre pacientov liekmi prvej voľby. Pri nenávykových liekoch s podobnými účinkami totiž nástup účinku nie je taký rýchly a v porovnaní s návykovými ani rovnako blažený.
Je to inteligentná, moderná, nenápadnejšia náhrada alkoholovej závislosti. Benzodiazepíny nám statočne nahrádzajú pravidelné popíjanie alkoholu, nakoľko aj ten pôsobí v mozgu na inhibičný GABA receptor. Samozrejme, niekedy tieto lieky nedokážeme nahradiť iným liekom, ale vždy má ísť o dočasné užívanie – maximálne štyri týždne, s postupným znižovaním dávok do úplného vysadenia lieku a jeho nahradením nenávykovým liekom, pokiaľ užívanie anxiolytika je naďalej potrebné. Vysádzanie a nahradzovanie prebieha súbežne.
Pacienti závislí od benzodiazepínov často prichádzajú za psychiatrom s tým, že trpia výraznými úzkosťami s potením, búšením srdca, lapaním po dychu s pocitom na odpadnutie, so strachom, že sa zbláznia, že dostanú epileptický záchvat alebo zomrú. Nedeje sa to však každý deň, skôr obdeň, a preto sú nútení užívať benzodiazepíny, ktoré im už ostatní špecialisti odmietajú predpisovať pravidelne a dlhodobo. A im nič tak dobre nezaberá na ich stavy. V podstate nevedia, alebo nechcú dať vedieť psychiatrovi, že trpia abstinenčnými príznakmi, ak sa v krvi kriticky zníži hladina napr. ich obľúbeného alprazolamu a tie si zamieňajú s úzkosťou až panickou poruchou.
Aké sú riziká spojené s dlhodobým užívaním benzodiazepínov?
- rozvoj tolerancie a závislosti...
- rebound fenomén - tzn., že úzkosť a celkové zhoršenie psychického stavu sa po vysadení lieku vráti ešte s väčšou intenzitou, aká bola pred jeho prvým užitím...
- zhoršenie psychomotorického výkonu pri krátkodobom aj dlhodobom užívaní...
- zhoršenie pamäti...
- vyššie riziko úrazov...
- paradoxné reakcie u starších pacientov...
Aká je závislosť od hypnotík a sedatív?
3. generácia hypnotík s účinnou látkou zolpidem, zopiklón, eszopiklón, ale napríklad aj cinolazepam z inej skupiny hypnotík sú vysoko návykové a maximálna doba ich užívania má byť 4 týždne vrátane obdobia postupného ukončovania liečby. Hoci v SPC je uvedené, že v osobitom prípade sa môžu užívať aj dlhšie, väčšina dlhodobého užívania je skôr vecou závislosti, ako skutočnej nevyhnutnosti užívať tieto lieky. Dlhodobé užívanie zhoršuje pamäť, pozornosť, výkonnosť človeka a je zaznamenaný aj rýchlejší nástup zhoršenia kognitívnych schopností v starobe. Známy je tiež rebound fenomén tzn., že nespavosť sa po vysadení lieku vráti ešte s väčšou intenzitou, aká bola pred jeho prvým užitím. No a očakávať sa môže aj zvyšovanie tolerancie lieku a teda potreba stále vyššej a vyššej dávky na dosiahnutie požadovaného efektu. Nehovoriac o tom, že pacient môže pri rôzne veľkej dávke halucinovať, byť námesačný alebo si spôsobiť úraz.
Aká je závislosť od opiátov a iných drog s tlmivým účinkom?
Morfín, heroín, kodeín, tramadol patria medzi drogy s tlmivým účinkom so silnou psychickou aj somatickou závislosťou so stúpajúcou toleranciou. Droga spôsobuje eufóriu, ilúzie, spomalenie psychomotorického tempa. V rámci odvykacieho stavu sa môžu objaviť záchvaty, kŕče, nepokoj, zmätenosť. Typické pre pacientov závislých na opiátoch je šedasté sfarbenie kože, hypotenzia, palpitácie, parestézie, zimomravosť, tras, ataxia, pocit tepla, mióza, svrbenie, mrzutosť, hypochondrické a depresívne ladenie, úzkosť, nevýkonnosť. Najvážnejším dôsledkom intoxikácie je útlm dychového centra.
Často využívaná, nie však vždy potrebná, je substitučná liečba závislosti na opiátoch buprenorfínom/naloxónom, no predovšetkým abstinencia v chránenom prostredí a psychoterapia.
Veľmi nebezpečné sú kombinácie opiátu a benzodiazepínu alebo hypnotika, sedatíva – hrozí výrazné zhoršenie psychického stavu, rýchlejšie vytvorenie závislosti, ohrozenie života tlmením dychového centra v predĺženej mieche.
Liečbu závislosti od psychoaktívnych farmák je potrebné konzultovať s psychiatrom.
Existuje aj závislosť od nepsychoaktívnych farmák.