Príčiny nového vnímania homosexuality v kresťanstve

Nikdy som sa nezamýšľal nad tým že diabol dokáže používať citáty z Písma, a pritom som o tom počúval každý rok v pôstnom období v príbehu, v ktorom diabol pokúšal hladného Ježiša na púšti: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu (z vrcholu chrámu), veď je napísané: 'Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.'" 

Tento rok mi to však došlo, že toto je najúčinnejšia zbraň rozdeľovania diabla vo vnútri cirkví aj dnes. Používa si na to ľudí, ktorí motivovaní osobným nešťastím, krivdou alebo inými predstavami o Bohu vytrhávajú state Písma z kontextu alebo ich vkladajú do kontextu svojej osobnej či spoločenskej situácie, používajú ich na vyriešenie súčasných dilem. A vznikajú z toho celé kulty, ba dokonca aj kresťanský LGBTI+ aktivizmus. 

Zvyčajne ide o tvrdosť srdca človeka, ktorá mu nedovolí vidieť a prijať skutočný význam Božích slov, a tak robí z Písma zbraň. Skutočný význam ho totiž bolí alebo ho nedokáže aplikovať do svojho života, a tak sa pasuje do roly (m)učeníka, ktorý musí presvedčiť iných ľudí o správnom závere, otvárať oči v mene boha. Hovorí ľuďom, nech prestanú byť ovce, pritom on sám sa pasuje za pastiera nového stáda. 

Pravda je však taká, že podobne ako Adam a Eva z knihy Genezis na pokyn hada – diabla, ochutnávajúc plod zo stromu života a stromu poznania dobra a zla, uveril tomu, že Boh pred ním niečo tají, manipuluje ním a nedopraje zažiť skutočné šťastie, skutočnú lásku a pozemské pôžitky. To ho vedie k pretvoreniu obrazu Boha vo svojom vnútri, a čím viac tomuto lákavejšiemu obrazu uveria iní ľudia po presvedčivom šírení a hlásaní správy o tomto obraze, tým pevnejšie sa v tom sám utvrdzuje. A tak sa sekularizovaná, individualizovaná a zmodernizovaná verzia boha stáva bôžikom pre masu ľudí. 

V skutočnosti ide o osobný názor človeka, ktorý dokáže byť vynikajúci rétor a strhávať pozornosť iných, podobne zranených, nespokojných a po láske prahnúcich ľudí. Takíto ľudia ochotne prijímajú ponúkanú pozornosť a ľahko padajú do pasce manipulátora. 

Skutočný Boh so svojou absolútnou pravdou, ktorá nemusí byť atraktívna pre každého, dáva viac, no predovšetkým ponúka dostatok priestoru na slobodné rozhodnutie sa, ktoré, ak je správne, by nemalo človeka drviť zvnútra. 

My už nedokážeme veriť Bohu tak, ako mu verili prví kresťania, ktorí, zdá sa, boli naozaj šťastní, a tak potrebujeme v mene Boha, zneužívajúc jeho autoritu, presadzovať vlastné záujmy na zakrytie neschopnosti skutočne mu veriť a žiť inak. 

Nikto nedokáže byť šťastný s Bohom, ak sa musí sám seba neustále pýtať: "Čo z toho budem mať, ak nebudem žiť tak, ako žijú ostatní?" Pretože registrujeme jediné pôžitky, máme zadefinovanú jedinú lásku, bojíme sa samoty, toho, že ostaneme opustení a nemilovaní kvôli verzii Boha, o ktorej ani nevieme, či je ľudstvom správne interpretovaná a pochopená. Zacielení na sexuálnu potrebu meníme obraz Boha na všetko tolerujúcu bytosť, pokiaľ je prítomná láska, a pritom nám ide o obyčajné prikrytie sexu láskou. Pretože sex a láska nie sú jedno. 

Pravá láska často erotiku ani nepozná. Tak tomu bolo za čias Ježiša, a tak je tomu aj dnes, len dnes je nám to veľmi vzdialené. Byť niekým skutočne milovaný je vzácne a tak sme nútení nedostatočné naplnenie v láske dopĺňať sexom takmer v každom nepríbuzenskom vzťahu, od ktorého očakávame akú-takú lásku a pozornosť, aké-také prijatie a pochopenie. 

Lebo bez ponuky sexu alebo ochoty reagovať na túto ponuku sa dnes posúvame v intímnych vzťahoch a udržiavame si ich len veľmi ťažko, nakoľko dostávame pociťovať, že nemáme takú hodnotu, strácame na atraktivite. 

Kvôli tomu znásilňujeme obraz Boha, pretvárame jeho odkaz ľudstvu a pritom On s týmto naším vnímaním lásky a rozhodnutím pre to, ako žiť inak, nemá nič spoločné. On má totiž stále čo ponúknuť a táto ponuka sa nemení, zostáva rovnaká včera, dnes, naveky.