Prácu psychiatra často nepoznáme alebo odrádzame od jeho návštevy

Inšpirovala ma verejná on-line diskusia, iniciátorka ktorej hľadala dobrého psychiatra v Bratislave. Sťažovala sa na to, že jej na rôznych ambulanciách nikto nezdvíhal, nebrali nových pacientov alebo si, v tom lepšom prípade, vypýtali niekoľko desiatok eur za vstupné vyšetrenie. Diskutéri jej radili radšej kontaktovať psychológa alebo si kúpiť voľnopredajný liek. To ma utvrdilo v tom, že v našej spoločnosti pretrvávajú predsudky voči psychiatrickej starostlivosti, stále nemáme jasno v kompetenciách psychiatra, neochotne platíme za služby týkajúce sa starostlivosti o duševné zdravie a nechápeme, prečo vôbec majú existovať poplatky.

Úvodné slovo...

Kým návštevu internistu, neurológa alebo kardiológa považujeme za prirodzenú súčasť starostlivosti o zdravie, vyhľadanie psychiatrickej pomoci býva často odkladané až do obdobia, keď psychické ťažkosti výrazne zasahujú do každodenného fungovania.

Človek trpiaci úzkosťou, depresívnymi príznakmi, nespavosťou, psychickým vyčerpaním alebo inými psychickými ťažkosťami sa neraz najskôr pokúša pomôcť si sám. Vyhľadáva informácie na internete, skúša voľnopredajné prípravky, výživové doplnky, bylinné preparáty, relaxačné techniky alebo vyhľadá pomoc psychológa. Niektoré z týchto postupov môžu byť užitočné, iné však nemusia postačovať a môžu oddialiť diagnostiku a účinnú liečbu.

Prečo existuje táto postupnosť a nie včasné vyhľadanie psychiatra ako prvej voľby? Odpoveď je jednoduchá – nevedomosť o tom, čo vlastne dobrý psychiater robí (mylné či skreslené predstavy o psychiatrickej starostlivosti) a strach kvôli hojne rozšíreným mýtom.

1. Stigmatizácia psychiatrie a strach z označenia za duševne chorého

Jednou z najvýznamnejších prekážok vyhľadania psychiatrickej starostlivosti je stigmatizácia duševných porúch.

Psychiatria bola historicky spájaná s predstavami závažných duševných ochorení, psychiatrických liečební, straty kontroly nad vlastným správaním či spoločenského vylúčenia. Hoci súčasná psychiatria predstavuje medicínsky odbor s rozsiahlymi diagnostickými a terapeutickými možnosťami, niektoré stereotypy pretrvávajú.

Stigmatizácia môže mať viacero podôb:

• Verejná stigma: obava z negatívnych postojov spoločnosti voči ľuďom s duševnými poruchami.
• Sebastigmatizácia: človek si osvojuje negatívne stereotypy a psychiatrické ochorenie interpretuje ako vlastnú slabosť, menejcennosť alebo osobné zlyhanie.
• Očakávaná stigma: strach, že sa o návšteve psychiatra dozvie rodina, zamestnávateľ, partner alebo širšie sociálne prostredie.
• Štrukturálna stigma: reálne alebo vnímané znevýhodnenie osôb s psychiatrickou diagnózou v určitých spoločenských, pracovných či inštitucionálnych situáciách.

Človek sa preto nemusí obávať samotného vyšetrenia, ale predovšetkým jeho možných spoločenských dôsledkov.

Typickým prejavom sebastigmatizácie býva presvedčenie: "Nie som predsa blázon, aby som chodil k psychiatrovi."

Takéto uvažovanie však prehliada skutočnosť, že psychiatria sa nezaoberá výlučne závažnými psychotickými ochoreniami. Významnú časť ambulantnej psychiatrickej praxe tvoria depresívne a úzkostné poruchy, poruchy spánku, adaptačné poruchy, poruchy súvisiace so stresom, závislosti, poruchy príjmu potravy a mnohé ďalšie psychické problémy.

Psychiatrické vyšetrenie nie je potvrdením osobného zlyhania, ale spôsobom, ako odborne posúdiť zdravotný stav.

2. Strach z odhalenia duševnej poruchy

Niektorí ľudia návštevu psychiatra odkladajú preto, lebo sa obávajú samotnej diagnózy.

Pokiaľ človek nemá stanovenú diagnózu, môže si svoje ťažkosti vysvetľovať ako prechodné vyčerpanie, pracovný stres, nedostatok spánku alebo náročné životné obdobie.

Psychiatrické vyšetrenie však môže priniesť pomenovanie problému, ktorý si človek dovtedy nechcel pripustiť.

Tento mechanizmus možno chápať ako formu vyhýbavého zvládania záťaže. Krátkodobo môže znižovať úzkosť, pretože človek nemusí konfrontovať svoje obavy. Dlhodobo však môže viesť k pretrvávaniu alebo zhoršovaniu ťažkostí.

Obavy sa môžu týkať aj budúcnosti:

• Bude moja diagnóza trvalá?
• Budem musieť užívať lieky celý život?
• Ovplyvní diagnóza moje zamestnanie alebo vodičské oprávnenie?
• Budem môcť vykonávať svoju profesiu?
• Dozvie sa niekto o mojom zdravotnom stave?
• Znamená diagnóza, že už nikdy nebudem zdravý?

Tieto otázky sú pochopiteľné, avšak mnohé obavy vychádzajú zo zovšeobecnených alebo nepresných predstáv.

Psychiatrická diagnóza automaticky neznamená chronické ochorenie, trvalú farmakoterapiu ani stratu pracovnej spôsobilosti. Prípadné právne či profesijné dôsledky závisia od konkrétneho zdravotného stavu, charakteru činnosti a príslušných právnych predpisov.

Dôležité je tiež pripomenúť, že psychiatrická zdravotná dokumentácia podlieha pravidlám ochrany zdravotných údajov a povinnosti mlčanlivosti, hoci zákon ustanovuje určité výnimky.

3. Mýtus: "Psychiater je len na predpisovanie liekov"

Veľmi rozšírenou predstavou je, že psychiater pri vyšetrení pacienta iba krátko vypočuje a následne mu predpíše psychofarmaká.

Takáto predstava redukuje psychiatriu na farmakoterapiu a prehliada jej diagnostický, psychoterapeutický, preventívny a rehabilitačný rozmer.

Psychiater je lekár so špecializáciou v psychiatrii, ktorý posudzuje psychický stav v širšom biologickom, psychologickom a sociálnom kontexte.

Psychiatrické vyšetrenie môže zahŕňať podrobnú anamnézu, zhodnotenie aktuálneho psychického stavu, diferenciálnu diagnostiku, posúdenie somatických príčin ťažkostí, liekových interakcií, užívania psychoaktívnych látok, rizikových faktorov a funkčného dopadu príznakov.

Výsledkom vyšetrenia nemusí byť predpis lieku.

Psychiater môže odporučiť psychoterapiu, režimové opatrenia, úpravu spánkového režimu, ďalšie diagnostické vyšetrenia, sledovanie vývoja príznakov alebo kombináciu viacerých postupov.

Niektorí psychiatri zároveň poskytujú psychoterapiu, ak na ňu majú príslušné vzdelanie a výcvik.

Psychiater teda nie je iba lekár, ktorý predpisuje psychofarmaká. Je predovšetkým odborník na diagnostiku, liečbu a prevenciu duševných porúch.

4. Mýtus: "K psychiatrovi treba ísť až vtedy, keď je veľmi zle"

Mnohí ľudia vnímajú psychiatra ako poslednú možnosť, ku ktorej sa pristupuje až po vyčerpaní všetkých ostatných možností.

Takéto presvedčenie podporuje odkladanie odbornej pomoci.

Človek môže mesiace alebo roky prežívať úzkosť, depresívnu symptomatiku, chronickú nespavosť či psychické vyčerpanie, pričom svoje ťažkosti normalizuje.

Hovorí si, že musí vydržať, že ostatní majú väčšie problémy alebo že sa jeho stav časom upraví.

Niekedy sa psychický stav skutočne spontánne zlepší (a o pár rokov sa môže vrátiť alebo sa ukáže v inej podobe, napr. exhaustívna depresia sa zvládne aj bez odbornej pomoci, ale o pár rokov sa objaví sexuálne OCD). Pri pretrvávajúcich alebo progredujúcich ťažkostiach však môže odkladanie odbornej pomoci prispieť k prehlbovaniu symptomatiky, zhoršovaniu pracovného a sociálneho fungovania, narušeniu partnerských vzťahov alebo rozvoju sekundárnych komplikácií.

Osobitne problematické je, keď človek vyhľadá psychiatra až v období, keď už nie je schopný pracovať, pravidelne spať, zabezpečovať každodenné povinnosti alebo bezpečne zvládať svoj zdravotný stav.

Včasné psychiatrické vyšetrenie môže pomôcť identifikovať poruchu ešte pred rozvojom závažnejších dôsledkov.

Nie je potrebné čakať na psychické zrútenie, aby bola návšteva psychiatra opodstatnená.

5. Strach z psychiatrických liekov: "Budem utlmený, závislý alebo mimo."

Obavy z psychofarmakoterapie patria medzi časté dôvody odmietania alebo odkladania psychiatrického vyšetrenia.

Ľudia sa môžu obávať, že po nasadení liekov:

• budú nadmerne ospalí, utlmení alebo emocionálne otupení;
• stratia schopnosť sústrediť sa a pracovať;
• zmení sa ich osobnosť alebo spôsob prežívania;
• stanú sa závislými od liekov;
• priberú na hmotnosti alebo sa u nich rozvinú sexuálne dysfunkcie;
• nebudú môcť bezpečne viesť motorové vozidlo;
• budú musieť užívať lieky do konca života.

Tieto obavy nemožno jednoducho odmietnuť ako neopodstatnené. Psychofarmaká, podobne ako iné lieky, môžu mať nežiaduce účinky a niektoré skupiny majú významný potenciál vzniku závislosti. Personalizovaná medicína však toto riziko podstatne minimalizuje.

Zásadnou chybou je považovať všetky psychiatrické lieky za jednu homogénnu skupinu.

Antidepresíva, antipsychotiká, anxiolytiká, hypnotiká, stabilizátory nálady či psychostimulanciá sa výrazne odlišujú mechanizmom účinku, indikáciami, bezpečnostným profilom aj rizikami. Nie všetky antidepresíva majú rovnaké účinky aj nežiaduce účinky. Niektoré lieky majú tlmivý účinok, iné sú z hľadiska bdelosti relatívne neutrálne a ďalšie môžu pôsobiť aktivačne.

Moderná psychofarmakoterapia sa usiluje o dosiahnutie terapeutického účinku pri čo najnižšej záťaži nežiaducimi účinkami.

Dôležité je tiež zdôrazniť, že samotné psychiatrické vyšetrenie pacienta nezaväzuje k užívaniu liekov. V bežnej ambulantnej starostlivosti sa liečba plánuje na základe informovaného rozhodovania a spolupráce pacienta s lekárom.

6. Prečo ľudia najskôr skúšajú voľnopredajné prípravky a výživové doplnky?

Samoliečba predstavuje pre mnohých ľudí prvý krok pri riešení psychických ťažkostí.

Jej popularita súvisí s viacerými faktormi: jednoduchou dostupnosťou prípravkov, nižšou psychologickou bariérou, reklamou, odporúčaniami známych, skúsenosťami z internetových diskusií a presvedčením, že prírodné produkty sú bezpečnejšie než lieky na predpis.

Človek môže mať pocit, že ak si kúpi prípravok na podporu spánku, zlepšenie nálady alebo zmiernenie úzkosti, svoj zdravotný problém aktívne rieši bez potreby psychiatrického vyšetrenia.

Takýto postup môže byť pri niektorých miernych a prechodných ťažkostiach primeranou súčasťou starostlivosti o zdravie. Problém nastáva vtedy, keď samoliečba nahrádza potrebnú diagnostiku alebo vytvára falošný pocit bezpečia.

5-HTP a predstava prirodzeného zvýšenia serotonínu

5-hydroxytryptofán (5-HTP) je prekurzor serotonínu, ktorý sa predáva ako výživový doplnok a propaguje sa najmä v súvislosti s náladou, spánkom či úzkosťou.

Jeho popularita vychádza z predstavy, že depresívne alebo úzkostné príznaky sú spôsobené nedostatkom serotonínu, ktorý možno jednoducho doplniť.

Takéto vysvetlenie je však neurobiologicky zjednodušujúce.

Depresívne a úzkostné poruchy majú multifaktoriálnu etiopatogenézu a nemožno ich redukovať na deficit jedného neurotransmitera.

Klinické dôkazy o účinnosti 5-HTP pri depresívnych a úzkostných poruchách sú obmedzené a metodologicky nepresvedčivé. Nejde o štandardnú, odporúčaniami etablovanú náhradu antidepresívnej liečby. Významným rizikom sú interakcie s inými liekmi.

Ďalšie často používané prípravky obsahujú ľubovník bodkovaný (významné liekové interakcie), valeriánu lekársku (nejednotné dôkazy účinnosti, možná sedácia), melatonín (nie je vhodný pre každého a na každú nespavosť), magnézium (iba podporná liečba úzkosti), ashwagandhu (obmedzené údaje o dlhodobej bezpečnosti, možné hepatálne a tyreoidálne nežiaduce účinky), CBD (nejednotné klinické dôkazy, interakcie a variabilná kvalita prípravkov).

Tri možné výsledky samoliečby

Prvá možnosť: Voľnopredajný prípravok môže byť užitočnou súčasťou podpornej liečby.

Pri správnej indikácii, vhodnom dávkovaní a zohľadnení interakcií môže určitý prípravok pomôcť zvládnuť konkrétny symptóm alebo podporiť komplexnú liečbu. Jeho význam však závisí od konkrétneho prípravku a kvality dôkazov.

Druhá možnosť: Samoliečba môže predĺžiť utrpenie.

Človek postupne skúša viacero preparátov, pričom jeho depresívna alebo úzkostná porucha zostáva nediagnostikovaná a neliečená. Môže stratiť mesiace neúčinnými pokusmi, počas ktorých sa zhoršuje kvalita života.

Tretia možnosť: Samoliečba môže zdravotný stav zhoršiť.

Rizikom môžu byť nežiaduce účinky, interakcie, nesprávne dávkovanie, kombinovanie viacerých prípravkov alebo prekrytie príznakov ochorenia, ktoré vyžaduje inú liečbu.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje samoliečba pri bipolárnej poruche, psychotických príznakoch, závažnej depresii, suicidálnych myšlienkach a pri súbežnom užívaní psychofarmák.

Voľnopredajné prípravky teda môžu mať svoje miesto, ale ich dostupnosť bez receptu neznamená automaticky účinnosť, bezpečnosť ani vhodnosť pre konkrétneho človeka.

7. Prečo ľudia radšej vyhľadajú psychológa než psychiatra?

Vyhľadanie psychológa je pre mnohých ľudí psychologicky prijateľnejšie než návšteva psychiatra.

Psychológ býva vnímaný ako odborník, ktorý počúva, rozumie, pomáha spracovať emócie a hľadať riešenia bez liekov. Psychiater je naopak často spájaný s diagnózou, zdravotnou dokumentáciou a farmakoterapiou.

Toto rozdelenie je však príliš zjednodušené.

Klinický psychológ má významnú úlohu v psychodiagnostike a psychologickej starostlivosti. Psychoterapiu môžu poskytovať odborne kvalifikovaní odborníci podľa príslušných kompetencií a podmienok výkonu praxe. Psychiater zase disponuje lekárskym vzdelaním a môže komplexne posúdiť psychický aj telesný zdravotný stav vrátane indikácie farmakoterapie.

Psychologická pomoc alebo psychoterapeutická starostlivosť má byť súčasťou komplexnej starostlivosti o psychické zdravie pacienta/klienta.

Problém nastáva vtedy, keď sa psychologická pomoc stáva náhradou psychiatrického vyšetrenia napriek prítomnosti príznakov, ktoré si vyžadujú lekárske posúdenie.

Psychológ a psychiater nie sú konkurenti. Ich kompetencie sa dopĺňajú a v mnohých prípadoch je práve interdisciplinárna spolupráca optimálnym riešením.

8. Dlhé čakacie doby: keď sa dostupnosť psychiatrickej starostlivosti stáva prekážkou

Významnou bariérou vyhľadania psychiatrickej pomoci sú aj dlhé čakacie doby na vstupné psychiatrické vyšetrenie.

V niektorých regiónoch môže pacient čakať na termín niekoľko týždňov až mesiacov. Dostupnosť sa pritom výrazne líši podľa regiónu, konkrétnej ambulancie, jej kapacity a charakteru poskytovanej starostlivosti.

Dlhé čakacie doby môžu mať viacero negatívnych dôsledkov.

Človek s psychickými ťažkosťami môže nadobudnúť presvedčenie, že nemá význam psychiatra kontaktovať, pretože vyšetrenie aj tak nebude dostupné v čase, keď ho potrebuje.

Inokedy sa pacient pokúsi objednať až vo chvíli výrazného zhoršenia zdravotného stavu. Keď sa dozvie, že najbližší termín je o niekoľko mesiacov, prežíva frustráciu, bezmocnosť a pocit nedostupnosti pomoci.

Preto, ak psychické ťažkosti pretrvávajú, opakujú sa alebo postupne zhoršujú, je vhodné zvážiť objednanie na psychiatrické vyšetrenie ešte v období relatívne zachovaného fungovania.

Včasné objednanie neznamená, že človek nevyhnutne potrebuje okamžitú farmakoterapiu. Znamená vytvorenie možnosti odborného posúdenia zdravotného stavu.

Počas čakania možno podľa závažnosti ťažkostí využiť pomoc všeobecného lekára, psychológa, psychoterapeuta alebo dostupnú psychiatrickú konzultáciu.

Pri akútnych stavoch, ako sú bezprostredné suicidálne riziko, závažná psychotická symptomatika, výrazná dezorganizácia správania alebo iné stavy ohrozujúce zdravie a život, však nie je vhodné čakať na bežný ambulantný termín. Potrebné je bezodkladné vyšetrenie na príjmovej psychiatrickej ambulancii v spádovej (alebo najbližšej) nemocnici.

9. Finančné bariéry: "Prečo by som mal platiť za psychiatrické vyšetrenie?"

Cena vstupného psychiatrického vyšetrenia môže byť ďalším dôvodom, prečo človek odkladá odbornú pomoc.

Pacienti môžu odmietať samoplatcovské vyšetrenie najmä preto, že sú presvedčení, že zdravotná starostlivosť má byť hradená z verejného zdravotného poistenia.

Toto očakávanie je legitímne. Problém však vzniká v situácii, keď je bezplatne dostupné vyšetrenie časovo vzdialené, zatiaľ čo skorší termín u poskytovateľa mimo príslušného systému úhrady je spoplatnený.

Človek sa následne rozhoduje, či bude čakať, alebo investuje vlastné finančné prostriedky do skoršieho vyšetrenia.

Zaujímavým psychologickým aspektom je rozdielne vnímanie výdavkov na telesné a duševné zdravie.

Mnohí ľudia sú ochotní pravidelne platiť za rôzne služby, kozmetické procedúry, športové aktivity, výživové doplnky, dovolenky či iné formy starostlivosti o seba. Investícia do psychiatrického vyšetrenia však môže byť vnímaná ako zbytočný alebo nepríjemný výdavok.

Takéto porovnanie, samozrejme, nemožno zovšeobecňovať. Pre človeka v nepriaznivej sociálnej situácii môže byť cena vyšetrenia skutočne neprekonateľnou bariérou.

Pri finančne dostupnej možnosti je však vhodné zamyslieť sa nad tým, či opakované investovanie do neúčinných prípravkov, samoliečby alebo alternatívnych postupov v konečnom dôsledku nepredstavuje vyššiu záťaž než jedno kvalifikované odborné vyšetrenie.

Psychiatrické vyšetrenie nie je iba výdavkom na zdravotnú službu. Môže byť investíciou do zdravia, pracovnej schopnosti, kvality života a prevencie ďalších komplikácií.

Zároveň treba rozlišovať medzi zákonnými úhradami, výkonom u nezmluvného poskytovateľa a prípadnými doplnkovými službami. Nie každé spoplatnenie vyšetrenia je automaticky oprávnené.

Je psychiatrov na Slovensku nedostatok, že regulujú enormný záujem o vyšetrenie poplatkami?

Nie je to tým, že by psychiatrov bolo na Slovensku málo a neochota pacientov čakať si vyžiadala zavedenie poplatkov. Psychiatrov je na Slovensku relatívne dostatok, teda len nie sú rovnomerne geograficky rozmiestnení. A čím bližšie k juhozápadnej hranici Slovenska, tým častejšie treba očakávať niekoľko desiatok eur za vstupné vyšetrenie aj u zazmluvnených psychiatrov a smerom k Bratislave táto suma rastie.

Už teda vieme, že celkovo nás nie je málo, ale nie v každom regióne vieme očakávane pokrývať dopyt. Bratislava má jednak najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (do pol milióna), ale zároveň disponuje obyvateľmi s najväčšou ochotou spomedzi miest Slovenska psychiatra vyhľadávať a navštevovať.

Prečo ale spomínané poplatky? Pretože slovenský systém zdravotníctva si zakladá na kvantite, nie kvalite. Psychiatri dostávajú od zdravotných poisťovní peniaze za to, koľko pacientov denne vyšetria. Štát ani poisťovňu nezaujíma, že s psychiatrickým pacientom sa potrebujeme dlhšie rozprávať a že ideálne by tých pacientov malo byť denne okolo 15. Bežnejšia je prax s viac ako 30 vyšetreniami denne, čo už môže pokryť výdavky psychiatra a zabezpečiť aj minimálny zisk aj bez priamych platieb od poistencov.

Logicky, aby psychiater zachoval nejaký štandard starostlivosti o psychiatrického pacienta, má tých pacientov denne menej, ale ušlú mzdu si kompenzuje vyberaním poplatkov. Ďalšia možnosť je skrátiť čas trvania vyšetrenia pacienta, ale v rámci kompenzácie pacientovi ponúknuť psychológa na psychoterapeutické intervencie, ktoré, ale, zvyčajne nie sú hradené zdravotnou poisťovňou a opäť sa čaká rôzne dlho na termín psychoterapie, v závislosti od regiónu Slovenska. Prečo sa platí aj u psychológa? Pretože zmluvu so zdravotnou poisťovňou môžu mať len klinickí psychológovia, ktorých je na Slovensku málo... a pretože poisťovňa neuživí psychológa s 8 pacientmi na psychoterapii denne (kvôli trvaniu jednej psychoterapie, zachovaniu akej-takej psychohygieny a štandardného pracovného času). Zdravotná poisťovňa uhradí za jedného klienta neporovnateľne menej, ako stojí jedna služba vodoinštalatéra, kúrenára či elektrikára. Z tohto pohľadu sa dnes finančne viac oplatí byť napríklad elektrikárom, ako zazmluvneným klinickým psychológom alebo psychiatrom preferujúcim kvalitu poskytovanej starostlivosti nad kvantitou.

Ideálne by bolo, keby si každý psychiater viedol svojich pacientov farmakoterapeuticky (ak vôbec je potrebné podávanie liekov) aj psychoterapeuticky. Na Slovensku však utópia, pretože poisťovňa viac peňazí nepustí a slovenský pacient nie je ochotný platiť. Pri včasnej diagnostike (skorom podchytení problému) by v mnohých prípadoch lieky ani neboli potrebné, avšak psychiater je v povedomí spoločnosti ten, kto sa s pacientom nebude len tak rozprávať a robiť mu terapiu, vždy predpisuje lieky, navyše lieky stigmatizujúce a zhoršujúce kvalitu života. Aj kvôli tomu je psychológ pre mnohých (v skutočnosti psychiatrických) pacientov prijateľnejšou alebo menej ohrozujúcou voľbou. A, bohužiaľ, nie každý psychológ je ochotný tento mýtus vyvracať, a tak má vo svojej starostlivosti aj pacientov, ktorí vyžadujú neakútnu psychiatrickú starostlivosť.

10. Presvedčenie, že psychické ťažkosti treba zvládnuť vlastnými silami

Niektorí ľudia považujú vyhľadanie odbornej pomoci za prejav slabosti alebo nedostatočnej odolnosti. Tento postoj môže byť posilňovaný rodinnou výchovou, kultúrnymi normami alebo predstavami o samostatnosti a osobnej zodpovednosti. Osobitne sa môže prejavovať u ľudí, ktorí kladú vysoké nároky na vlastný výkon, sebakontrolu a nezávislosť.

V niektorých prostrediach sa tento postoj spája aj s tradičnými predstavami o mužskosti, podľa ktorých má muž psychické problémy zvládať bez pomoci.

11. Ďalšie faktory

Bagatelizácia a racionalizácia príznakov

Človek si svoje ťažkosti vysvetľuje vonkajšími okolnosťami:

"Som len prepracovaný."

"Keď skončí toto náročné obdobie, bude mi lepšie."

"Každý má dnes úzkosti."

"Spím zle, pretože mám veľa povinností."

Takéto vysvetlenia môžu byť pravdivé, avšak niekedy vedú k prehliadaniu rozvíjajúcej sa duševnej poruchy.

Strach zo straty autonómie a nedobrovoľnej hospitalizácie

Niektorí ľudia sa obávajú, že psychiatrické vyšetrenie povedie k hospitalizácii proti ich vôli, obmedzeniu osobnej slobody alebo strate možnosti rozhodovať o liečbe.

V skutočnosti väčšina ambulantných psychiatrických vyšetrení nevedie k hospitalizácii. Nedobrovoľná zdravotná starostlivosť je viazaná na zákonom ustanovené podmienky a podlieha príslušným kontrolným mechanizmom.

Negatívne skúsenosti so zdravotníctvom

Predchádzajúca nepríjemná skúsenosť s psychiatrom alebo iným zdravotníckym pracovníkom môže výrazne ovplyvniť ochotu opätovne vyhľadať pomoc.

Pacient sa môže obávať bagatelizovania svojich ťažkostí, nedostatku času, neosobného prístupu, nedostatočného vysvetlenia diagnózy alebo nátlaku na určitý spôsob liečby.

Dôvera medzi pacientom a lekárom je pritom jedným z dôležitých predpokladov úspešnej psychiatrickej starostlivosti.

Obava z narušenia súkromia

Niektorí pacienti sa obávajú, že ich pri návšteve psychiatrickej ambulancie niekto spozná alebo že sa informácia o liečbe dostane k ich blízkym.

Táto obava môže byť výraznejšia v menších mestách a komunitách, v ktorých sa ľudia navzájom poznajú. Pri kvalitnej a dostatočnej komunikácii pacienta s ústretovým lekárom toto nemusí byť neprekonateľná bariéra.

Vplyv rodiny, partnera a sociálneho prostredia

Od vyhľadania psychiatra môže odrádzať aj blízke okolie.

Napríklad výroky "Nepotrebuješ psychiatra, len sa vzchop", "Nedávaj si predpisovať chémiu" alebo "Psychiatrické lieky ti zničia život" môžu posilňovať neistotu a nedôveru.

Naopak, podpora rodiny alebo partnera môže významne uľahčiť rozhodnutie vyhľadať odbornú pomoc.

Nedostatočné povedomie o duševných poruchách

Človek nemusí rozpoznať, že jeho príznaky môžu súvisieť s duševnou poruchou.

Depresia sa nemusí prejavovať iba smútkom, ale aj stratou záujmov, podráždenosťou, únavou, poruchami koncentrácie alebo telesnými ťažkosťami.

Úzkostná porucha sa môže prejavovať palpitáciami, dyspnoe, závratmi, gastrointestinálnymi príznakmi či chronickým svalovým napätím.

Pacient preto niekedy absolvuje opakované somatické vyšetrenia, kým sa začne uvažovať o možnej psychickej zložke jeho ťažkostí. Somatické príčiny však vždy treba vylúčiť.

Samotná duševná porucha môže brániť vyhľadaniu pomoci

Dôležitou, niekedy prehliadanou skutočnosťou je, že prekážkou návštevy psychiatra môžu byť priamo príznaky ochorenia.

Pri depresii môže ísť o nedostatok energie, beznádej, nerozhodnosť a oslabenú iniciatívnosť.

Pri úzkostných poruchách môže dominovať vyhýbavé správanie, strach z hodnotenia alebo katastrofické očakávania.

Pri psychotických poruchách môže byť prítomný nedostatočný náhľad na ochorenie.

Pri závislostiach sa môže uplatňovať popieranie problému, ambivalencia a strach zo straty psychoaktívnej látky.

Odkladanie pomoci teda nemusí byť prejavom ľahostajnosti alebo nezodpovednosti. Niekedy je priamo dôsledkom psychopatológie.

Nedôvera v účinnosť psychiatrickej liečby

Niektorí ľudia neveria, že im psychiatria dokáže pomôcť. Môže ísť o dôsledok predchádzajúcej neúspešnej liečby, negatívnych skúseností známych alebo skreslených informácií z internetu.

Dôležité je vysvetľovať, že účinnosť liečby závisí od správnej diagnostiky, individuálneho výberu terapeutických postupov, ich dostatočného trvania a priebežného hodnotenia výsledkov.

Neúspech jednej liečebnej stratégie automaticky neznamená, že ďalšia odborná pomoc nebude účinná.

Náboženské, kultúrne a hodnotové presvedčenia

Niektorí ľudia interpretujú psychické utrpenie predovšetkým v duchovnom alebo morálnom kontexte.

Môžu uprednostňovať modlitbu, duchovné sprevádzanie, rozhovor s kňazom alebo inou dôveryhodnou osobou.

Tieto formy podpory môžu mať významné miesto v živote človeka. Problém vzniká vtedy, keď sa duchovná pomoc stáva výlučnou náhradou potrebnej zdravotnej starostlivosti.

Duchovné sprevádzanie, psychoterapia a psychiatrická liečba sa pritom nemusia vylučovať.

Vplyv internetu a sociálnych sietí

Internet poskytuje veľké množstvo informácií o psychických ťažkostiach, ale ich kvalita je veľmi rozdielna.

Niektorí ľudia si na základe internetových testov alebo diskusií sami stanovia diagnózu a následne skúšajú odporúčané prípravky či postupy.

Iní nadobudnú presvedčenie, že psychiatrické lieky sú nebezpečné alebo že všetky psychické ťažkosti možno odstrániť zmenou životosprávy.

Internetové informácie môžu podporiť zdravotnú gramotnosť, ale nemôžu spoľahlivo nahradiť individuálne klinické vyšetrenie.

12. Najčastejšie mýty o návšteve psychiatra

• "Psychiater je iba pre bláznov." Psychiatria sa zaoberá širokým spektrom duševných porúch rôznej závažnosti.
• "K psychiatrovi sa chodí až vtedy, keď je človek na dne." Včasná diagnostika môže zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu.
• "Psychiater mi určite predpíše lieky." Výsledkom vyšetrenia môže byť aj odporúčanie nefarmakologickej liečby.
• "Psychiatrické lieky zo mňa urobia iného človeka." Cieľom liečby je zmierniť príznaky a obnoviť fungovanie, nie meniť osobnosť.
• "Všetky psychiatrické lieky sú návykové." Riziko závislosti sa medzi jednotlivými skupinami psychofarmák zásadne líši.
• "Pri antidepresívach budem impotentný tak, ako boli impotentní moji kamaráti." Nedeje sa to pri každom antidepresíve ani pri každom pacientovi na antidepresívach. Výber antidepresíva sa starostlivo zvažuje podľa veku, skúseností, situácie, požiadaviek pacienta a komorbidít. Niekedy pacient nemá kvalitnú erekciu, lebo jej zlyhanie pri užívaní antidepresíva očakáva, inokedy sú ťažkosti príznakom psychického alebo somatického ochorenia a prechodne sa zhoršili po nasadení antidepresíva.
• "Keď začnem užívať lieky, budem ich brať celý život." Dĺžka liečby závisí od diagnózy, priebehu ochorenia a individuálnych rizík.
• "Prírodné preparáty sú bezpečnejšie." Aj rastlinné prípravky a výživové doplnky môžu mať nežiaduce účinky a interakcie.
• "Psychológ je lepší, pretože nelieči liekmi." Psychológ a psychiater majú rozdielne, často komplementárne kompetencie.
• "Psychiatrická diagnóza mi zničí kariéru." Diagnóza sama osebe automaticky neznamená pracovnú nespôsobilosť.
• "Keď pôjdem k psychiatrovi, skončím v nemocnici." Väčšina psychiatrickej ambulantnej starostlivosti prebieha bez hospitalizácie.
• "Ak sa dokážem premôcť, psychiatra nepotrebujem." Duševné poruchy nemožno vždy prekonať iba vôľovým úsilím.
• "Keď mám dobré dni, nemôžem mať duševnú poruchu." Mnohé duševné poruchy majú kolísavý, epizodický alebo rekurentný priebeh.
• "Psychiater mi aj tak nepomôže." Existujú viaceré účinné terapeutické možnosti, ktoré sa vyberajú individuálne.
• "Psychiatrické vyšetrenie je príliš drahé." Existuje aj starostlivosť hradená zdravotným poistením; pri samoplatcovskej starostlivosti je vhodné zvážiť náklady a prínosy.

13. Čo môže pomôcť prekonať bariéry pri vyhľadávaní psychiatrickej pomoci?

Zlepšenie dostupnosti psychiatrickej starostlivosti si vyžaduje systémové opatrenia, ale významnú úlohu zohráva aj informovanosť, individuálne rozhodovanie a ochota vyhľadať pomoc včas.

Nečakať na výrazné zhoršenie zdravotného stavu

Ak psychické ťažkosti pretrvávajú, zhoršujú sa (s prípadným zhoršením radšej počítať a problém riešiť včas) alebo negatívne ovplyvňujú každodenné fungovanie, je vhodné kontaktovať psychiatra skôr, než sa rozvinie závažná kríza.

Včasné objednanie je zvlášť dôležité pri predpoklade dlhších čakacích dôb.

Pacient, ktorý dokáže na vyšetrenie relatívne bezpečne počkať niekoľko týždňov, je v inej situácii než pacient, ktorý už pre závažné príznaky nedokáže fungovať.

Nebáť sa investovať do vlastného duševného zdravia

Ak je skoršie psychiatrické vyšetrenie dostupné za priamu úhradu a človek si ho môže finančne dovoliť, nemusí byť rozumné automaticky ho odmietnuť.

Duševné zdravie je rovnako významnou súčasťou celkového zdravia ako zdravie telesné.

Pri rozhodovaní je vhodné zohľadniť nielen cenu vyšetrenia, ale aj dôsledky pokračujúceho utrpenia, prípadnej pracovnej neschopnosti, zhoršovania vzťahov alebo neúčinných pokusov o samoliečbu.

Zároveň je potrebné podporovať dostupnosť kvalitnej psychiatrickej starostlivosti aj pre ľudí, ktorí si samoplatcovské vyšetrenie nemôžu dovoliť.

Rozlišovať medzi voľnopredajnými prípravkami a liekmi na predpis

Je dôležité rozumieť rozdielom medzi registrovanými liekmi, voľnopredajnými liekmi a výživovými doplnkami.

Psychiatrické lieky na predpis majú konkrétne schválené indikácie, definované požiadavky na kvalitu, účinnosť a bezpečnosť a používajú sa pod odborným dohľadom.

Výživové doplnky podliehajú odlišnému regulačnému režimu a ich účinnosť pri liečbe duševných porúch nemusí byť preukázaná.

Voľnopredajný prípravok môže byť v určitých situáciách vhodným doplnkom liečby, ale nie je automaticky rovnocennou alternatívou k indikovanej psychiatrickej starostlivosti.

Využiť možnosť predbežnej online konzultácie u časovo dostupnejšieho, hoci geograficky vzdialenejšieho psychiatra alebo využiť možnosť psychoterapie u psychológa

Jednou z praktických možností, ako preklenúť obdobie čakania na psychiatrické vyšetrenie, môže byť online konzultácia s psychiatrom.

Takáto konzultácia môže pomôcť predbežne zhodnotiť závažnosť príznakov, identifikovať varovné signály, poskytnúť základnú psychoedukáciu a odporučiť ďalší postup.

Môže tiež pomôcť rozhodnúť, či je bezpečné čakať na plánovaný termín alebo je potrebné skoršie osobné vyšetrenie.

Človek sa nemusí obávať osloviť dostupného psychiatra na predbežnú konzultáciu, aj keď už má dohodnuté vyšetrenie u iného psychiatra.

Dôležité však je, aby išlo o riadne poskytovanú zdravotnú konzultáciu s rešpektovaním odborných, technických a právnych podmienok telemedicíny. Online komunikácia má svoje limity a nemôže vždy nahradiť komplexné osobné psychiatrické vyšetrenie.

Pri akútnom ohrození zdravia alebo života nie je vhodné spoliehať sa na asynchrónnu komunikáciu či čakanie na odpoveď lekára.

Rozumné je súbežne si vytelefonovať termín u psychológa, teda využiť čas čakania napríklad on-line konzultáciou s psychológom alebo psychoterapiou, ak je možné ich zrealizovať skôr, ako sa bude konať prvé vyšetrenie u psychiatra.

Nebáť sa hovoriť o obavách z liečby

Pacient má právo pýtať sa na dôvody odporúčanej liečby, jej očakávané prínosy, nežiaduce účinky, alternatívy a predpokladané trvanie.

Ak sa človek obáva sedácie, závislosti, priberania alebo sexuálnych nežiaducich účinkov, mal by tieto obavy otvorene komunikovať.

Spoločné rozhodovanie o liečbe môže zvyšovať dôveru, adherenciu a spokojnosť pacienta.

Vnímať psychiatrické vyšetrenie aj ako konzultáciu, nie ako záväzok k liečbe

Návšteva psychiatra nemusí znamenať automatické prijatie diagnózy alebo začatie farmakoterapie.

Človek môže prísť aj s cieľom lepšie porozumieť svojim príznakom, získať odborný názor a informovať sa o dostupných možnostiach liečby.

Psychiatrické vyšetrenie môže priniesť aj zistenie, že aktuálny stav nevyžaduje psychiatrickú farmakoterapiu alebo že vhodnejšou prvou voľbou je psychoterapia či iná forma pomoci.

Podporovať spoluprácu psychiatrov, psychológov a všeobecných lekárov

Dôležitým predpokladom včasnej diagnostiky je spolupráca medzi jednotlivými zdravotníckymi profesiami.

Psychológ môže odporučiť psychiatrické vyšetrenie, ak zistí príznaky vyžadujúce lekárske posúdenie.

Všeobecný lekár môže zachytiť psychické ťažkosti pri vyšetrení somatických symptómov a zabezpečiť primeranú diagnostiku alebo odporúčanie k špecialistovi.

Psychiater môže naopak odporučiť psychologické vyšetrenie či psychoterapiu.

Cieľom nemá byť presúvanie pacienta medzi odborníkmi bez jasného plánu, ale vytvorenie dostupnej a koordinovanej starostlivosti.

Čo môže urobiť samotná psychiatria, aby bola pre pacientov prijateľnejšia?

Odstraňovanie bariér nie je výlučne zodpovednosťou pacientov. Aj samotní poskytovatelia psychiatrickej starostlivosti môžu prispieť k znižovaniu nedôvery a obáv.

Dôležitá je predovšetkým zrozumiteľná komunikácia o tom, ako prebieha prvé psychiatrické vyšetrenie, čo môže pacient očakávať a aké terapeutické možnosti existujú.

Pomôcť môže transparentné zverejňovanie čakacích dôb, cien samoplatcovských služieb, možností objednávania a postupov pri akútnom zhoršení zdravotného stavu.

Významnú úlohu zohráva aj dostupnosť telefonickej alebo vhodnej on-line komunikácie, rešpektujúci prístup k pacientovi, dostatočný priestor na vysvetlenie diagnostických záverov a zapojenie pacienta do rozhodovania o liečbe.

Dôležité je zhrnúť si spolu s pacientom všetky príznaky ochorenia, riziká neliečenia, priaznivé aj nežiaduce účinky toho-ktorého terapeutického postupu. A vždy poskytovať pravdivé, vyvážené a odborne podložené informácie.

Slovo na záver...

Psychiater nie je odborník, ktorého treba vyhľadať až vtedy, keď zlyhajú všetky ostatné možnosti. Je to lekár, ktorého možno konzultovať aj vtedy, keď človek ešte dokáže fungovať, ale jeho psychické zdravie sa postupne zhoršuje.

Návšteva psychiatra neznamená automaticky závažnú diagnózu, hospitalizáciu ani celoživotné užívanie liekov.

Niekedy môže viesť k začatiu potrebnej liečby, inokedy k odporúčaniu psychoterapie, úprave životného režimu alebo ďalšiemu diagnostickému postupu. A niekedy môže priniesť predovšetkým odborné uistenie, že aktuálne ťažkosti nevyžadujú intenzívnu psychiatrickú intervenciu.

Duševné zdravie si zaslúži rovnakú pozornosť ako zdravie telesné. A vyhľadanie psychiatrickej pomoci by nemalo byť dôkazom toho, že človek už svoje problémy nezvláda, ale prejavom toho, že ich chce riešiť včas a zodpovedne.