Problematika iniciácie muža do mužskej roly
V tradičných spoločnostiach bolo dospievanie muža chápané ako jedna z najvýznamnejších životných premien. Nestačilo biologicky dospieť. Mužom sa človek musel stať. Tento prechod nebol ponechaný náhode ani individuálnemu vývinu, ale bol spoločensky organizovaný prostredníctvom iniciačných obradov, skúšok, mentorstva a prevzatia nových povinností.
Moderná západná spoločnosť väčšinu týchto mechanizmov stratila. Biologická puberta zostala, ale kultúrna iniciácia do mužskej identity sa vo veľkej miere vytratila. Výsledkom je situácia, keď mnohí muži dosiahnu telesnú dospelosť, no psychologicky zostávajú v predĺženej adolescencii.
Čo je iniciácia?
Slovo iniciácia pochádza z latinského initiare – uviesť do nového stavu.
Nejde iba o obrad.
Psychologicky predstavuje proces, počas ktorého človek:
- opúšťa starú identitu,
- prekonáva náročnú skúšku,
- získava nové kompetencie,
- prijíma novú spoločenskú rolu,
- nadobúda vyššiu mieru zodpovednosti.
Arnold van Gennep (1909) vo svojej klasickej práci Les Rites de Passage ukázal, že takmer všetky kultúry sveta používajú podobnú štruktúru prechodových rituálov.
Pozostávajú z troch fáz:
- oddelenie od detstva,
- liminálne obdobie skúšok,
- návrat ako nový človek.
Victor Turner neskôr zdôraznil, že práve liminálne obdobie predstavuje psychologickú transformáciu identity.
Prečo vznikli mužské iniciačné obrady?
Evolučne možno povedať, že muž predstavoval pre skupinu významný zdroj aj potenciálne riziko.
Silný mladý muž mohol byť:
- ochranca,
- lovec,
- tvorca,
- vodca,
- muž ženy a životodarca (zakladateľ rodiny),
ale aj
- agresor,
- násilník,
- rival,
- destabilizujúci člen skupiny.
Preto bolo potrebné jeho energiu usmerniť. Iniciácia bola mechanizmom socializácie mužskej sily. Jej cieľom nebolo silu potlačiť, ale podriadiť ju hodnotám spoločenstva.
Typické prvky iniciačných rituálov
Hoci sa jednotlivé kultúry líšili, prekvapujúco často sa objavovali rovnaké prvky.
1. Oddelenie od matky
V mnohých kultúrach bol chlapec na určitý čas úplne oddelený od žien.
Psychologický význam:
- ukončenie detskej závislosti,
- osamostatnenie,
- vytvorenie mužskej identity.
Psychoanalyticky možno tento proces chápať ako definitívne ukončenie symbiotického vzťahu s matkou.
2. Prijatie medzi mužov
Najdôležitejším prvkom bolo prijatie staršími mužmi.
Nie matka.
Nie rovesníci.
Ale skúsení muži.
Tým vznikala generačná kontinuita.
Mladý muž dostával:
- vzory,
- pravidlá,
- hodnoty,
- disciplínu.
Dnes tento prvok často chýba.
3. Skúška odvahy
Takmer univerzálnym prvkom boli náročné skúšky.
Napríklad:
- lov,
- pobyt osamote,
- hladovanie,
- fyzická bolesť,
- obriezka,
- tetovanie,
- boj,
- dlhé pochody.
Nešlo o sadizmus. Ich cieľom bolo ukázať, že muž dokáže:
- zvládnuť bolesť,
- regulovať strach,
- konať napriek emóciám.
4. Prevzatie zodpovednosti
Po iniciácii nasledovalo:
- možnosť založiť rodinu,
- právo nosiť zbraň,
- účasť na rozhodovaní,
- ochrana komunity,
- ekonomická zodpovednosť.
Práva boli podmienené povinnosťami.
Neuropsychológia iniciačných skúšok
Extrémne náročné situácie aktivujú:
- amygdalu,
- hypotalamus,
- os hypotalamus – hypofýza – nadobličky,
- sympatikový nervový systém.
Po ich úspešnom zvládnutí vzniká:
- vyššia sebadôvera,
- pocit kompetencie,
- odolnosť voči stresu,
- lepšia regulácia emócií.
Moderná psychológia tento jav označuje ako stress inoculation alebo mastery experience.
Albert Bandura ukázal, že práve zvládnutie náročných úloh vytvára najsilnejší zdroj sebaúčinnosti (self-efficacy) – presvedčenia o vlastnej schopnosti zvládnuť situáciu – vnímania vlastnej kompetentnosti.
Jungov pohľad
Carl Gustav Jung považoval iniciáciu za archetypálnu cestu. Chlapec musí symbolicky "zomrieť", aby sa narodil muž.
Táto smrť znamená opustenie:
- závislosti,
- narcizmu,
- detskej všemocnosti,
- hľadania neustáleho komfortu.
Ak sa to nestane, vzniká archetyp večného chlapca (Puer Aeternus).
Takýto muž:
- odmieta záväzky,
- bojí sa zodpovednosti,
- vyhľadáva nové vzrušenie,
- nevydrží pri náročných úlohách,
- idealizuje slobodu bez povinností.
Tradičné spoločnosti
Austrálski domorodci
Iniciácia mohla trvať mesiace.
Obsahovala:
- odlúčenie,
- učenie mýtov,
- skúšky bolesti,
- zákaz kontaktu so ženami,
- lov.
Africké kmene
Mladí muži často absolvovali:
- obriezku,
- pobyt v buši,
- výcvik bojovníka,
- učenie morálky.
Indiánske kultúry
Známou bola vision quest.
Mladý muž zostával niekoľko dní:
- sám,
- bez jedla,
- bez spoločnosti,
kým nezažil vlastnú víziu životného poslania.
Sparta
Agógé predstavovala jednu z najnáročnejších iniciačných ciest.
Muž sa učil:
- disciplíne,
- sebazapreniu,
- službe štátu,
- odvahe.
Európske tradície
Aj kresťanská Európa mala iniciačné prvky.
Napríklad:
- učňovstvo,
- cechy,
- pasovanie za rytiera,
- vojenská služba,
- prevzatie hospodárstva po otcovi.
Spoločným menovateľom bolo: najprv povinnosti, potom práva.
Čo sa zmenilo dnes?
Moderná spoločnosť odstránila väčšinu tradičných prechodových rituálov. Biologická puberta nastáva približne v rovnakom veku ako kedysi. Psychologická dospelosť sa však často odkladá.
Objavuje sa:
- neskoré osamostatnenie,
- ekonomická závislosť,
- dlhodobé bývanie u rodičov,
- odklad manželstva,
- odklad rodičovstva,
- predĺžená adolescencia.
Jeffrey Arnett tento fenomén označil ako emerging adulthood – obdobie medzi približne 18. a 29. rokom života, charakterizované intenzívnym hľadaním identity, experimentovaním a odkladaním trvalých životných záväzkov. Je dôležité zdôrazniť, že nejde o univerzálny jav ani o znak nezrelosti sám osebe; jeho priebeh výrazne ovplyvňujú ekonomické, kultúrne a vzdelanostné podmienky.
Čím dnes mladí muži prechádzajú namiesto iniciácie?
Namiesto organizovaného prechodu často vznikajú náhradné iniciácie. Niektoré sú prospešné. Iné nie.
Pozitívne
- šport,
- armáda,
- horské expedície,
- náročné štúdium,
- podnikanie,
- dobrovoľníctvo,
- otcovstvo.
Tieto situácie prirodzene učia:
- disciplíne,
- zodpovednosti,
- odolnosti,
- službe druhým.
Negatívne
Niektorí mladí muži hľadajú vzrušenie a posilňujú svoju identitu v "rituáloch":
- rizikovej jazdy alebo extrémnych športoch bez prípravy,
- pitia alkoholu alebo užívania drog,
- spojených s erotikou,
- spojených s kriminalitou,
- spojených s násilím.
Psychologicky môže ísť o pokus zažiť pocit dospelosti bez skutočnej transformácie identity.
Psychodynamický pohľad
Ak muž neprejde symbolickým oddelením od detstva, môže zostať závislý od:
- vonkajšieho obdivu,
- pohodlia,
- okamžitého uspokojenia potrieb,
- emocionálneho potvrdzovania.
To sa môže prejavovať:
- nestabilnými vzťahmi,
- problémami so záväzkami,
- impulzivitou,
- nízkou frustráciou,
- únikom pred zodpovednosťou.
Nie je to však nevyhnutný dôsledok absencie tradičných iniciačných rituálov. Vývin ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane rodinného prostredia, kvality vzťahovej väzby, osobnostných čŕt, sociálnych podmienok a individuálnych životných skúseností.
Ako by mala vyzerať moderná iniciácia?
V súčasnosti nie je potrebné obnovovať bolestivé ani nebezpečné rituály. Ich psychologickú funkciu však možno nahradiť vývinovo primeranými skúsenosťami, ktoré podporujú dozrievanie identity.
Moderná iniciácia by mala obsahovať niekoľko základných prvkov:
1. Mentorstvo
Mladý muž potrebuje stretnúť dôveryhodného dospelého muža, ktorý mu sprostredkuje skúsenosti, poskytne spätnú väzbu a bude príkladom zodpovedného života.
2. Skutočnú skúšku
Nie skúšku založenú na ponižovaní alebo riziku, ale na vytrvalosti a odhodlaní – napríklad dokončenie náročného projektu, športový výkon, služba komunite či zvládnutie náročného obdobia štúdia alebo práce.
3. Prevzatie zodpovednosti
Identita dospelého muža sa formuje najmä tým, že preberá dôsledky svojich rozhodnutí a stáva sa spoľahlivým pre druhých.
4. Službu
Vo väčšine tradičných kultúr nebola mužskosť ani mužnosť definovaná dominanciou, ale schopnosťou chrániť, zabezpečiť a slúžiť rodine či spoločenstvu. Modernou obdobou môže byť angažovanosť v rodine, dobrovoľníctve alebo profesii vykonávanej s vedomím spoločenskej zodpovednosti.
5. Hodnotovú orientáciu
Technické zručnosti samy osebe nestačia. Súčasťou dozrievania je vytvorenie stabilného morálneho rámca – rozvoj integrity, sebaovládania, empatie a schopnosti konať v súlade s vlastnými hodnotami aj v náročných situáciách.
Niektoré moderné hnutia prezentujú mužskosť ako dominanciu, agresivitu alebo emocionálnu necitlivosť. Sú to len pozostatky toxickej maskulinity z dávnych čias. V modernej civilizovanej spoločnosti (v ktorej majú vedy o duši dôležité miesto) je za zrelého muža považovaný ten, kto dokáže:
- ovládať vlastnú agresivitu,
- niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia,
- chrániť slabších,
- spolupracovať s ostatnými,
- byť verný svojmu slovu,
- prispievať k stabilite komunity.
Skutočná iniciácia preto neznamená získanie moci nad druhými, ale predovšetkým schopnosť ovládať samého seba.
Ak chýbajú jasné pozitívne vzory, niektorí muži sa prikláňajú k pasivite, iní ku kompenzačnej hyperdominancii.
Kríza mužskej identity ako kríza definície mužskej roly
Po väčšinu histórie bola spoločenská rola muža pomerne jednoznačne definovaná. Od muža sa očakávalo, že bude:
- chrániť,
- zabezpečovať,
- niesť zodpovednosť,
- ovládať svoje impulzy,
- slúžiť rodine a komunite.
Tieto očakávania síce mohli byť pre jednotlivcov zaťažujúce alebo obmedzujúce, ale poskytovali jasný rámec identity.
V súčasnosti sa mnohé tradičné roly zmenili. Je to dôsledok viacerých pozitívnych spoločenských zmien – vyššej rovnosti príležitostí, ekonomických premien, technologického pokroku či zmien rodinných modelov. Súčasne sa však oslabila jednoznačná predstava o tom, čo znamená byť dospelým mužom. Pre niektorých je táto väčšia sloboda príležitosťou, pre iných zdrojom neistoty.
Chýbajúca iniciácia
Ako som spomínal v predchádzajúcom texte, tradičné spoločnosti mali jasnú cestu: chlapec → skúška → prijatie medzi mužov → zodpovednosť.
Dnes často existuje iba: chlapec → biologická puberta. Psychologická premena býva ponechaná na náhodu.
Mnohí mladí muži preto nevedia odpovedať na otázky:
- Čo odo mňa spoločnosť očakáva?
- Aký muž chcem byť?
- Podľa čoho hodnotím vlastný úspech?
- Aké hodnoty mám nasledovať?
Nedostatok mužských mentorov
Vývinová psychológia opakovane ukazuje význam identifikačných vzorov.
Chlapec sa učí mužstvu najmä:
- pozorovaním,
- napodobňovaním,
- korekciou správania,
- spoločnou činnosťou so staršími mužmi.
Ak:
- otec chýba,
- je emocionálne nedostupný,
- alebo sám nevie zvládať svoju mužskú rolu,
vzniká medzera vo vývine identity.
Neznamená to, že syn bez otca bude nevyhnutne psychicky nezrelý. Mnoho mužov vyrastajúcich bez otca prospieva vďaka iným významným dospelým – starým otcom, príbuzným, učiteľom, trénerom či mentorom. Riziko však môže byť vyššie, ak sa podobné podporné vzťahy nevytvoria.
Kultúra okamžitého uspokojenia
Moderný svet výrazne znižuje potrebu odkladať odmenu.
Dostupné sú:
- pornografia,
- sociálne siete,
- online hry,
- rýchla zábava,
- okamžité nakupovanie.
Mozog je odmeňovaný bez potreby dlhodobého úsilia.
Psychologicky to môže sťažovať rozvoj:
- trpezlivosti,
- vytrvalosti,
- sebadisciplíny,
- tolerancie frustrácie.
Práve tieto schopnosti však tradične tvorili jadro mužskej iniciácie.
Rozporuplné spoločenské očakávania
Mnohí mladí muži dostávajú súčasne viacero protichodných odkazov, napríklad:
- buď sebavedomý, ale nie príliš dominantný,
- prejavuj emócie, ale zostaň silný,
- buď úspešný, ale nie súťaživý,
- chráň partnerku, ale správaj sa úplne rovnocenne,
- preber zodpovednosť, ale nepresadzuj svoju autoritu autoritatívnym spôsobom.
Tieto ciele nie sú nevyhnutne nezlučiteľné, ale ich zosúladenie vyžaduje vysokú mieru sociálnej a emočnej zrelosti. Ak mladý muž nemá kvalitné vzory alebo podporu, môže v nich pociťovať zmätok.
Dva extrémy
Ak identita nie je stabilná, človek ju často kompenzuje.
Vznikajú dva odlišné adaptačné štýly.
1. Pasívny muž
Typické črty:
- vyhýba sa konfliktom,
- bojí sa odmietnutia,
- potrebuje schválenie,
- nepresadzuje hranice,
- prispôsobuje sa.
Psychologicky môže ísť o kombináciu:
- nízkej sebadôvery,
- úzkostnosti,
- neistého pripútania,
- strachu zo straty vzťahu.
Takýto muž často zamieňa láskavosť s neschopnosťou povedať "nie". Skutočná prosociálnosť však zahŕňa aj schopnosť stanovovať hranice a niesť zodpovednosť.
2. Hyperdominantný muž
Na opačnom póle sa objavuje muž, ktorý:
- potrebuje kontrolovať,
- ponižuje druhých,
- odmieta empatiu,
- glorifikuje moc,
- zamieňa rešpekt so strachom.
Psychologicky môže ísť o kompenzáciu hlbokej neistoty.
Alfred Adler už pred viac než sto rokmi opisoval, že pocity menejcennosti môžu viesť k snahe o nadradenosť. V modernej psychológii sa podobné mechanizmy spájajú aj s niektorými formami narcistickej organizácie osobnosti. Takýto muž nepôsobí dominantne preto, že by bol vnútorne stabilný. Naopak. Dominancia často slúži ako obrana pred vlastnou zraniteľnosťou.
Sociálne siete ako zosilňovač extrémov
Algoritmy zvýhodňujú obsah, ktorý vyvoláva silné emócie.
Preto sú viditeľnejší:
- extrémni influenceri,
- agresívna rétorika,
- zosmiešňovanie,
- konflikty.
Vyvážené modely mužskosti a mužnosti bývajú menej atraktívne pre algoritmy.
Mladý muž potom získava dojem, že existujú iba dve možnosti:
- byť slabý,
- alebo byť tvrdý alfa samec.
V skutočnosti väčšina psychologicky zrelých mužov funguje niekde medzi týmito extrémami.
Neurobiológia identity
Dospelosť znamená, že prefrontálna kôra postupne získava lepšiu schopnosť regulovať impulzy vytvárané limbickým systémom.
To vedie k:
- lepšej kontrole agresivity,
- plánovaniu,
- odkladaniu odmeny,
- zodpovednému rozhodovaniu.
Ak sa však mladý človek dlhodobo vyhýba výzvam a zodpovednosti, nemusí mať dostatok príležitostí rozvíjať tieto schopnosti v každodennom živote. Nejde o to, že by sa mozog nevyvinul biologicky, ale skôr o to, že sebaregulácia a charakterové kompetencie sa upevňujú opakovanou praxou.
Čo predstavuje zdravú mužskosť?
Psychológia osobnosti ani vývinová psychológia nedefinujú zdravú mužskosť ako dominanciu alebo podriadenosť. Skôr ide o integráciu viacerých schopností.
Zrelý muž dokáže:
- byť sebavedomý bez arogancie,
- byť rozhodný bez autoritárstva,
- byť empatický bez straty hraníc,
- byť ochranný bez potreby kontrolovať,
- niesť zodpovednosť bez potreby dokazovať svoju hodnotu.
Takýto muž nepotrebuje neustále dokazovať svoju silu. Jeho autorita vychádza z dôveryhodnosti, spoľahlivosti a schopnosti zvládať vlastné emócie.
Psychodynamický pohľad
Z psychodynamického hľadiska je zdravá mužská identita výsledkom úspešného zvládnutia viacerých vývinových úloh: oddelenia od primárnych vzťahových väzieb, vytvorenia stabilného obrazu seba, integrácie agresivity ako konštruktívnej sily a prijatia vlastnej zraniteľnosti. Ak sa tieto procesy narušia, môžu sa objaviť rôzne kompenzačné stratégie. Pasivita môže odrážať strach z konfliktu alebo odmietnutia, zatiaľ čo hyperdominancia môže predstavovať obranu proti pocitom menejcennosti, hanby alebo bezmocnosti.
Zhrnutie
Takmer všetky tradičné kultúry vytvorili mechanizmy, ktorými mladého muža pripravovali na prevzatie zodpovednosti za seba, rodinu a spoločenstvo. Hoci konkrétne rituály boli rozmanité, ich spoločným cieľom bolo pretvoriť impulzívnu energiu mladosti na sebakontrolu, odvahu, spoľahlivosť a službu druhým.
Moderná spoločnosť už väčšinou neponúka jednotné iniciačné obrady, no potreba psychologického dozrievania nezanikla.
Nečelíme ani tak "kríze mužskosti," ako skôr ťažko uchopiteľnej a niekedy aj mužskej (evolúciou overenej) prirodzenosti odporujúcej "premene mužských rolí."
Väčšia sloboda prináša viac možností, ale aj väčšiu potrebu individuálne si vytvoriť vlastnú identitu. Ak tento proces nie je podporený kvalitnými vzormi, mentorstvom, primeranými výzvami, hodnotovým ukotvením, budovaním presvedčenia o vlastnej schopnosti zvládnuť situáciu (vnímaním vlastnej kompetentnosti) a postupným preberaním zodpovednosti, časť mužov môže reagovať pasivitou alebo prehnanou dominanciou. Avšak ani jeden z týchto extrémov nepredstavuje zrelú mužskosť.
Zrelá mužská identita nevzniká jednorazovým obradom, ale dlhodobým procesom, počas ktorého muž nadobúda schopnosť spájať biologickú dospelosť s charakterovou integritou, silu so sebaovládaním, rozhodnosť s rešpektom k druhým, odvahu s pokorou, autonómiu s ochotou niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, vytvárať stabilné vzťahy..., nakoľko zdravá/zrelá osobnosť je odolná, vnútorne spokojná so zmysluplnými vzťahmi. Tento proces je ovplyvnený biologickými predispozíciami, rodinným prostredím, kultúrou, osobnými skúsenosťami, dlhodobým aktívnym procesom sebapremeny v rámci sebarozvoja, sebareflexie, stanovovania a plnenia vhodných cieľov a i.
Skutočným znakom mužskosti tak nie je fyzická sila ani spoločenské postavenie, ale vnútorná integrita – schopnosť ovládať seba samého, zostať verný svojim hodnotám a využívať svoje schopnosti v prospech druhých.