On-line skupina pre "child loverov"

V odbornej verejnosti rozlišujeme parafíliu ako sexuálnu preferenciu a parafilnú poruchu ako nezvládanú sexuálnu preferenciu vyžadujúcu nielen odborné vedenie, ale aj liečbu (psychoterapiu a/alebo farmakoterapiu).

Sexuálni agresori a delikventní pedofili majú zvyčajne nariadenú ochrannú sexuologickú liečbu, ale čo s pomerne širokou skupinou parafilikov, ktorí trestný čin nespáchali a osobnostne sú natoľko zrelí, že sa o svojich pocitoch a potrebách chcú zdieľať v bezpečnom prostredí? Tí sa často ocitajú v našej spoločnosti v pomyselnom vzduchoprázdne. 

Na čiastočné vyplnenie tohto "vzduchoprázdna" ponúkam on-line skupinu pre nedelikventných parafilikov, najmä child loverov s možnosťou anonymnej účasti na skupine, no s nutnosťou úvodného individuálneho rozhovoru so mnou pred vstupom do on-line skupiny. 

Túto službu by som nenazýval pomocou, ale vytváraním bezpečného priestoru s možnosťou byť sám sebou, vnútorne rásť, učiť sa kontrolovať impulzy, prijímať i ponúkať podporu a odovzdávať svoje zručnosti v rámci sebarozvoja a zušľachťovania svojej sexuality ďalej. 

Frekvencia stretávania sa je raz mesačne podvečer a trvanie jedného stretnutia 90 minút. 

Záujemcovia môžu písať na mudr@janpola.sk.

Ako som vyjadril vyššie, skupina je určená najmä pre child loverov, ktorí nespáchali sexuálne motivovaný trestný čin. Osoby s inou parafíliou alebo rodovým nesúladom ma môžu kontaktovať tiež, ale pravdepodobne môžu počítať s individuálnou konzultáciou, krátkodobým vedením alebo nasmerovaním inam.

Prečo som sa rozhodol pre takúto skupinu?

Udivuje ma, ako je v dnešnej selektívne tolerantnej spoločnosti čoraz viac presadzovaná ako tá dobrá minoritná sexualita homosexualita a démonizovaná parafília. Aj bežnými vyjadreniami, ktorými sa chce očistiť vlastná sexualita, napr.: "Buďte radi, že som gay a nie pedofil!" Alebo sexualita niekoho iného: "Buďte vďační, že máte doma gaya a nie pedofila." Nevyjadruje to žiadnu úctu k sexualite človeka ako takej, ani rešpekt pred jej vývinom a výsledným nedobrovoľným stavom vo všetkých prípadoch minoritných sexualít a navyše to posilňuje nenávisť voči iným sexuálnym preferenciám. Takto máme na Slovensku minimum parafilikov ochotných byť súčasťou rôznych preventívnych programov a ešte menej tých, ktorí by dobrovoľnou liečbou - ak je potrebná - chceli minimalizovať riziko spáchania trestného činu v budúcnosti.

Cieľom skupiny je, aby sme spolu robili aj tento malý kúsok sveta sexuality krajším, lepším, zvládnuteľnejším.

Môžeme spolu vytvárať pravidlá, ktoré by pomohli iným lepšie kontrolovať svoju sexualitu a minimalizovať riziko poškodenia niekoho iného a koniec - koncov aj seba.

Niektoré pravidlá som už navrhol. Vy ich môžete upraviť či doplniť:

• Nerozprávať sa s dieťaťom o iných témach, než sú tie, ktoré sú náplňou mojej práce a na ktorých sme sa dohodli s rodičmi dieťaťa (trénovanie, učenie, vedenie v tábore, duchovné sprevádzanie a pod.).

• Pedofilne orientované osoby bez ohľadu na vek sú veľmi priateľské, rozumejú deťom a radi s nimi otvárajú rôzne témy. Spozornieť musíme pri každej osobe vo veku minimálne 16 rokov so záujmom venovať sa dieťaťu vo väčšine prípadov s prítomnou rodinnou/susedskou väzbou alebo s profesionálnym krytím s milým, empatickým prístupom, čo všetko sú dôvody na vytvorenie či posilnenie dôvery rodičov.
• Nerozvíjať osobné ani intímne témy či problémy dieťaťa, ktoré dieťa pri hľadaní istoty a bezpečia samo otvorí, ale nasmerovať ho do bezpečnejšieho prostredia - k bezpečnejšiemu kontaktu, hoci s dieťaťom nezamýšľam robiť nič zlé.
• Pedofilne orientované osoby často prežívajú lásku aj k samotnej osobe dieťaťa, nielen sexuálnu príťažlivosť a ťažko sa im odoláva príležitosti riešiť osobné a iné intímne problémy dieťaťa, nenechať ho objať, dotýkať sa ho. Často nadobúdajú pocit, že dieťa im ako jediným dôveruje a oni ho nesmú sklamať. Neuvedomujú si, že práve svojím správaním pripravili pôdu tomu, že dieťa ich vyhľadáva a potrebuje. Z ich strany pritom často podvedome ide o prejavy aktivácie sexuálneho motivačného systému vo fáze vábenia a dvorenia a je náročné v tomto štádiu, v ktorom sa záujem dieťaťa môže čítať nesprávne, odísť z tejto situácie. Mohli by ste takú situáciu nazvať emočne orgazmickým prežívaním pri zakázanom objekte sexuálneho záujmu. Totižto vnímali by to ako sklamanie milovanej osoby. K tejto situácii ale nemali vôbec dôjsť, avšak v tom prípade by nebola sýtená ani emočná zložka ich komplexného záujmu o dieťa a to je práve to, čo sa v mladom veku potrebuje pedofilne orientovaná osoba naučiť - ako aj emočnú blízkosť a spojenie dosahovať inde a byť tomu otvorená (hoci to zrejme nikdy nebude stopercentne napĺňajúce). Ospravedlnením nie je ani to, že dieťa nepozná moju skutočnú motiváciu a ja ju môžem využiť v prospech dieťaťa. Už v tom momente nezakladám svoj vzťah k dieťaťu na úprimnosti v plnosti, tajím podstatnú časť svojej motivácie, i keby táto časť bola dlhodobým tréningom minimálna, a vystavujem dieťa riziku. Vyberať si vo vzťahu k niekomu len časť pravdy a použiť ju na ospravedlnenie svojho záujmu je dlhodobo neudržateľné - nakoniec tým ublížim (minimálne emočne, vzťahovo) dieťaťu aj sebe (pretože svoju ilúziu budem musieť skôr či neskôr pustiť a presmerovať k inému dieťaťu, alebo zlyham). Nie je jednoduché koncentrovanú skutočnú lásku transformovať či presmerovať inam. Jednoduchšie je nedostať sa do tohto štádia.
• Nerozprávať sa s dieťaťom za zatvorenými dverami bez svedka.
• Sú situácie, kedy je potrebné byť s dieťaťom osamote, ak sa nejedná o trénovanie kolektívneho športu, ale napríklad o individuálne doučovanie. Nikdy by žiaden rodič nemal nechávať dieťa samo s rizikovou osobou bez kontroly. Kontrolou môže byť aj kamera. Otázka znie, kto je riziková osoba, keď páchateľom môže byť aj vlastný súrodenec, sused alebo osoba v manželstve s inou dospelou osobou...?!
• Nesledovať dieťa na sociálnej sieti ani mu nepísať súkromné správy, ani keby dieťa samo žiadalo o takýto kontakt.
• Dnes je veľkým pokušením sledovať deti na sociálnych sieťach a byť im k dispozícii v prípade núdze. Je to jeden z dôvodov, prečo by deti do 14 rokov nemali mať sociálne siete.