On-line skupina pre "child loverov"

V odbornej verejnosti rozlišujeme parafíliu ako sexuálnu preferenciu a parafilnú poruchu ako nezvládanú sexuálnu preferenciu vyžadujúcu odborné (psychoterapeutické) sprevádzanie, niekedy aj s potrebou farmakoterapie.

Sexuálni agresori a delikventní pedofili majú zvyčajne súdom nariadenú ochrannú sexuologickú liečbu, ale čo s pomerne širokou skupinou parafilikov, ktorí trestný čin nespáchali a osobnostne sú natoľko zrelí, že sa o svojich pocitoch a potrebách chcú zdieľať v bezpečnom prostredí? Tí sa často ocitajú v našej spoločnosti v pomyselnom vzduchoprázdne. 

Žiaľ, existuje aj skupina našimi orgánmi činnými v trestnom konaní neidentifikovaných parafilikov, ktorí spáchali trestný čin raz alebo opakovane. Pokiaľ však osoba netrpí inou duševnou poruchou, musí sa k tomuto bodu v živote dopracovať a zvyčajne tento moment aj sama skupina parafilikov nazýva "zlyhaním". Takým "zlyhaniam" chcem skupinovým vedením aspoň čiastočne predchádzať.

Na čiastočné vyplnenie spomínaného "vzduchoprázdna" ponúkam on-line skupinu pre nedelikventných parafilikov, najmä child loverov s možnosťou anonymnej účasti na skupine, no s nutnosťou úvodného individuálneho rozhovoru so mnou pred vstupom do on-line skupiny. 

Túto službu by som nenazýval pomocou, ale vytváraním bezpečného priestoru s možnosťou byť sám sebou, vnútorne rásť, učiť sa kontrolovať impulzy, prijímať i ponúkať podporu a odovzdávať svoje zručnosti v rámci sebarozvoja, ovládania či transformovania vlastnej sexuality iným. 

Prečo nejde o pomoc? Pretože človek, ktorý si nesie niečo, za čo nemôže a nič zlé neurobil ani robiť neplánuje, ťažko prijíma to, ak mu niekto chce pomáhať. Takto - brániaco sa - by sme reagovali asi všetci. Príkladom môžu byť homosexuáli v situácii pred 50 rokmi - boli stigmatizovaní, prenasledovaní a nútení podrobovať sa liečbe.

Frekvencia stretávania sa je raz mesačne podvečer a trvanie jedného stretnutia je 90 minút. 

Záujemcovia môžu písať na mudr@janpola.sk.

Ako som vyjadril vyššie, skupina je určená najmä pre child loverov, ktorí nespáchali sexuálne motivovaný trestný čin. Osoby s inou parafíliou alebo rodovým nesúladom ma môžu kontaktovať tiež, ale ponúknem im skôr individuálnu konzultáciu, krátkodobé vedenie alebo nasmerovanie inam.

Prečo som sa rozhodol vytvoriť takúto skupinu?

Udivuje ma, ako je v dnešnej selektívne tolerantnej spoločnosti čoraz viac presadzovaná ako tá dobrá minoritná sexualita homosexualita a démonizovaná parafília. Aj bežnými vyjadreniami, ktorými sa chce očistiť vlastná sexualita, napr.: "Buďte radi, že som gay a nie pedofil!" Alebo sexualita niekoho iného: "Buďte vďační, že máte doma gaya a nie pedofila." Nevyjadruje to žiadnu úctu k sexualite človeka ako takej, ani rešpekt pred psychosexuálnym vývinom a výsledným nedobrovoľným stavom vo všetkých prípadoch minoritných sexualít a navyše to posilňuje nenávisť voči iným sexuálnym preferenciám. Takto máme na Slovensku minimum parafilikov ochotných byť súčasťou rôznych preventívnych programov a ešte menej tých, ktorí by dobrovoľnou liečbou - ak je potrebná - chceli minimalizovať riziko spáchania trestného činu v budúcnosti.

Cieľom skupiny je, aby sme spolu robili aj tento malý kúsok sveta sexuality krajším, lepším, zvládnuteľnejším.

Môžeme, okrem iného, spolu vytvárať aj pravidlá, ktoré by pomohli iným lepšie kontrolovať svoju sexualitu a minimalizovať riziko poškodenia niekoho iného a koniec koncov aj seba.

Niektoré pravidlá som už navrhol. Vy ich môžete upraviť či doplniť:

• Nerozprávať sa s dieťaťom o iných témach, než sú tie, ktoré sú náplňou mojej práce a na ktorých sme sa dohodli s rodičmi dieťaťa (trénovanie, učenie, vedenie v tábore, duchovné sprevádzanie, náboženská výchova a pod.).
• Atypický sexuálny záujem pri spoločensky aj právne zakázaných sexuálnych objektoch si hľadá cestičky uspokojenia, čo sa prejavuje zväčša hľadaním hraníc, posúvaním hraníc a ospravedlňovaním svojho konania. Podkladom pre ospravedlňovanie vlastného akéhokoľvek (okrem násilia) konania je zvyčajne láska k dieťaťu alebo jeho súhlas. V závere je myslenie často zúžené len na subjektívne hodnotenie toho, či moje správanie už je alebo ešte nie je trestné s tendenciou utajiť to, čo je minimálne na hrane. Pedofilne orientované osoby bez ohľadu na vek sú veľmi priateľské, rozumejú deťom a radi s nimi otvárajú rôzne témy. Spozornieť musíme pri každej osobe vo veku minimálne 16 rokov s nadmerným alebo časom rastúcim záujmom venovať sa nášmu dieťaťu, vo väčšine prípadov s prítomnou rodinnou/susedskou väzbou alebo s profesionálnym krytím s milým, empatickým prístupom, čo všetko sú dôvody na vytvorenie či posilnenie dôvery rodičov.
• Nerozvíjať osobné ani intímne témy či problémy dieťaťa, ktoré dieťa pri hľadaní istoty a bezpečia samo otvorí, ale nasmerovať ho do bezpečnejšieho prostredia - k bezpečnejšiemu kontaktu, hoci s dieťaťom nezamýšľam robiť nič zlé.
• Pedofilne orientované osoby často prežívajú lásku aj k samotnej osobe dieťaťa, nielen sexuálnu príťažlivosť a ťažko sa im odoláva príležitosti riešiť osobné a iné intímne problémy dieťaťa, nenechať ho objať, dotýkať sa ho. Často nadobúdajú pocit, že dieťa im ako jediným dôveruje a oni ho nesmú sklamať. Neuvedomujú si, že práve svojím správaním pripravili pôdu tomu, že dieťa ich vyhľadáva a potrebuje. Z ich strany pritom často podvedome ide o prejavy aktivácie sexuálneho motivačného systému vo fáze vábenia a dvorenia a je náročné v tomto štádiu, v ktorom sa záujem dieťaťa môže čítať nesprávne, odísť z tejto situácie. Mohli by sme takú situáciu nazvať emočne orgazmickým prežívaním alebo fázou sexuálneho vzrušenia bez zjavnej penilnej tumescencie pri zakázanom objekte sexuálneho záujmu. Totižto taktné odmietnutie a nasmerovanie na inú osobu by vnímali ako sklamanie milovanej osoby. K tejto situácii ale nemali vôbec dospieť, avšak v tom prípade by nebola sýtená ani emočná zložka ich komplexného záujmu o dieťa a to je práve to, čo sa v mladom veku potrebuje pedofilne orientovaná osoba naučiť - ako aj emočnú blízkosť a spojenie dosahovať inde a byť tomu otvorená (hoci to zrejme nikdy nebude stopercentne napĺňajúce). Ospravedlnením nie je ani to, že dieťa nepozná moju skutočnú motiváciu a ja ju môžem využiť v prospech dieťaťa. Už v tom momente nezakladám svoj vzťah k dieťaťu na úprimnosti v plnosti, tajím podstatnú časť svojej motivácie, i keby táto časť bola dlhodobým tréningom minimálna, a vystavujem dieťa riziku. Vyberať si vo vzťahu k niekomu len časť pravdy a použiť ju na ospravedlnenie svojho záujmu je dlhodobo neudržateľné - nakoniec tým ublížim (minimálne emočne, vzťahovo) dieťaťu aj sebe (pretože svoju ilúziu budem musieť skôr či neskôr pustiť a presmerovať k inému dieťaťu, alebo zlyhám). Nie je jednoduché koncentrovanú skutočnú lásku transformovať či presmerovať inam. Jednoduchšie je nedostať sa do tohto štádia.
• Nerozprávať sa s dieťaťom za zatvorenými dverami bez svedka.
• Sú situácie, kedy je potrebné byť s dieťaťom osamote, ak sa nejedná o trénovanie kolektívneho športu, ale napríklad o individuálne doučovanie. Nikdy by žiaden rodič nemal nechávať dieťa samo s rizikovou osobou bez kontroly. Kontrolou môže byť aj kamera. Ideálne je však edukovať dieťa, rozprávať mu o sexualite a formách zneužitia spôsobom primeraným veku. Pretože otázka znie, kto je riziková osoba, keď páchateľom môže byť aj vlastný súrodenec, (ne)vlastný otec, strýko, milý sused alebo osoba v manželstve s inou dospelou osobou...?!
• Nesledovať dieťa na sociálnej sieti ani mu nepísať súkromné správy, ani keby dieťa samo žiadalo o takýto kontakt.
• Dnes je veľkým pokušením sledovať deti alebo svojich "zverencov" na sociálnych sieťach a byť im k dispozícii v prípade núdze. Je to jeden z dôvodov, prečo by deti do 14 rokov nemali mať zriadené profily na sociálnych sieťach, nakoľko dieťa je veľmi zraniteľné a neschopné odhaliť skutočnú motiváciu dospelého človeka zaujímať sa o neho, rozumieť sexualite dospelých ľudí (hoci sa neraz tvári, že rozumie), brániť sa šikane, odhaliť manipuláciu, uvedomovať si dosah a dlhodobé následky praktizovania sexuálnych aktivít s dospelými osobami (alebo pozorovania sexuálnych aktivít dospelých) na jeho vlastné psychosexuálne zdravie. Dieťa iba slepo dôveruje, teší sa pozornosti, rado sa učí novým veciam, chce sa podobať svojmu vzoru, vyhovieť mu vo všetkom atď. Vždy ide o zneužitie alebo znásilnenie, nakoľko v prípade akejkoľvek erotickej aktivity s dieťaťom nemožno hovoriť o dobre pre dieťa po vyjadrení jeho súhlasu. Dospelá osoba, aby mohla dosiahnuť u dieťaťa záujem o sexuálne aktivity - ich realizovanie alebo pozorovanie, musí mu ich predčasne predostierať a zatraktívniť alebo manipuláciou posilniť ich dôležitosť už v detstve, teda musí ho cielene vzbudzovať, napríklad pýtaním sa na to, či už sledovalo porno a ako áno, ako mu rozumie, čo sa mu na ňom páči a čo by chcelo vyskúšať, sľubovaním vovedenia do sveta dospelých skôr, než ju predbehne niekto iný, alebo hovorí o tom, že mu v jeho "dospeláckej" sexualite musí pomáhať, asistovať, že to patrí k láske voči nemu atď. V iných prípadoch dospelá osoba masturbuje pri spiacom dieťati, alebo sa ho sexuálne dotýka v stave vedomia dieťaťa, v ktorom tieto aktivity nevníma alebo vníma minimálne.