Pastorácia homosexuálnych mužov na Slovensku

Viem si v katolíckom prostredí predstaviť pastoráciu osôb s rôznymi sexualitami, ale štatisticky by zrejme najčastejšia požiadavka na kvalitnú pastoráciu pramenila práve zo skupiny homosexuálnych katolíkov.

Ako psychiater preto aktualizujem (možno už 20-ročný) návrh vytvoriť bezpečné katolícke spoločenstvo pre mužov s homosexuálnou orientáciou, ktorí chcú zostať alebo znovu nájsť svoje miesto v Cirkvi. Cieľom nie je meniť sexuálnu orientáciu ani meniť učenie Cirkvi. Cieľom je sprevádzať konkrétneho človeka v jeho vzťahu k Bohu, sexualite, vzťahom, mužskej identite a životnému povolaniu a predchádzať izolácii, psychickému utrpeniu a odchodu z cirkevného spoločenstva.

V katolíckej cirkvi chýba zmysluplný priestor pre homosexuálnych veriacich, ktorý by nebol miestom ideologického aktivizmu ani náboženského fanatizmu so skrytým presvedčením o zmene sexuality, a v ktorých by bol okrem kňaza prítomný aj odborník. Priestor postavený na pastorácii, duchovnom sprevádzaní, vzťahoch a reálnom začlenení do spoločenstva.

Dôležité je pri tom rozlišovať medzi sexuálnou orientáciou človeka, jeho identitou, konkrétnym sexuálnym správaním a morálnym hodnotením konania. Katolícka náuka sama požaduje, aby sa k homosexuálnym ľuďom pristupovalo s "úctou, súcitom a jemnocitom" a aby sa voči nim zabránilo nespravodlivej diskriminácii (KKC 2358). Zároveň zachováva svoju tradičnú sexuálnu etiku. Práve medzi týmito dvoma pólmi vzniká veľký priestor pre kvalitnú pastoráciu.

Za užitočné považujem najmä:

• Bezpečné malé spoločenstvá homosexuálnych katolíkov. Nie "odkladisko problému" ani miesto pre zúfanie či živenie planých nádejí, ale priestor pre posilňovanie vnútornej slobody človeka a vytváranie rodinných väzieb. V katolíckom prostredí absentuje schopnosť zachovať si nadhľad, priestor pre "tiché bytie pre druhého" (bez potreby kladenia podmienok, prezentácie vlastných skrytých vízií, napr. vízie zmeny homosexuality na inú sexualitu).
• Individuálne duchovné sprevádzanie. Kňazi a laici vyškolení tak, aby človeka automaticky neredukovali na jeho sexualitu. Homosexuálny veriaci rieši vieru, povolanie, prácu, rodinu, osamelosť, vzťahy, sexualitu, zmysel života či starnutie rovnako komplexne ako ktokoľvek iný. Stačí "mať čas a počúvať", čo je v neustálej honbe moderného sveta za niečím nesmierne obťažné.
• Pastoráciu osamelosti a potreby intimity. Nestačí človeku povedať, aké sexuálne správanie Cirkev považuje za neprípustné. Ak od neho vyžaduje sexuálnu zdržanlivosť, musí zároveň brať vážne jeho potrebu blízkosti, priateľstva, spolupatričnosti a stabilných vzťahov. Cieľom je vytiahnuť do fungujúceho spoločenstva ľudí, ktorí už možno rezignovali, prepadli zúfalstvu, alebo žijú v sociálnej izolácii. Otázne je, či dnes vieme naplniť spoločenstvá ľuďmi, pre ktorých nie je sexuálna zdržanlivosť a odmietanie homosexuálneho partnerského vzťahu prechodnou alebo situačne podmienenou záležitosťou. Na druhej strane, túžia homosexuálni partneri byť aktívnymi členmi spoločenstva autentickej Katolíckej cirkvi? 
• Formáciu k zrelej sexualite namiesto potláčania sexuality. Témy ako túžba, zamilovanosť, pornografia, masturbácia, promiskuita, partnerská väzba, odmietnutie, žiarlivosť, sexuálne nutkanie či integrácia sexuality do osobnosti by sa mali dať otvorene pomenovať bez nutkania zdôrazňovať hriešnu podstatu daného problému s ochotou hľadať skutočné príčiny, odhaľovať skutočný osobný postoj k danému správaniu a ponúkať skutočné riešenia.
• Psychologickú a psychiatrickú pomoc tam, kde je skutočne potrebná. Nie s cieľom "vyliečiť homosexualitu". Psychoterapia môže byť veľmi užitočná pri depresii, úzkosti, traume, internalizovanej stigme, kompulzívnom sexuálnom správaní, závislostiach alebo vzťahových problémoch. Sexuálna orientácia sama osebe nie je psychiatrickou poruchou.
• Pastoráciu rodičov a rodín. Rodičia katolíci niekedy po coming oute syna alebo dcéry zažívajú strach, vinu alebo konflikt medzi vierou a láskou k dieťaťu. Potrebujú priestor, kde nemusia voliť medzi odmietnutím svojho dieťaťa a opustením viery.
• Vzdelávanie kňazov. Základy sexuológie, psychológie sexuálnej orientácie, suicidológie, práce s hanbou a náboženskou vinou, ale zároveň dobrá znalosť katolíckej antropológie a morálnej teológie. Kňaz potom nemusí reagovať ani strachom, ani bagatelizovaním problému.
• Reálne zapojenie do života farnosti. Charita, liturgia v rozsahu dovolenom cirkevnými pravidlami, dobrovoľníctvo, púte, formačné aktivity či pomoc osamelým. Človek by nemal byť v spoločenstve definovaný predovšetkým tým, ku komu cíti sexuálnu príťažlivosť.

Za mimoriadne problematický model považujem podpornú skupinu, ktorej hlavným skrytým programom je "ako nebyť homosexuálom". Nielen pre to, že súčasná medicína nepovažuje homosexualitu za ochorenie, ale aj pre to, že takáto koncepcia môže paradoxne urobiť zo sexuality centrum celej identity človeka.

Zaujímavý je model, ktorý nazývam "pastorácia integrácie". Jeho základná otázka nie je "Za akých podmienok, v akom veku a akým spôsobom eliminujeme tvoju homosexualitu?", ale:

"Ako môžeš ako konkrétny človek žiť pravdivý, zrelý, vzťahovo bohatý a duchovne hlboký život v rámci katolíckej viery?"

Takýto prístup nemusí predstierať, že medzi súčasným učením Cirkvi, životnou skúsenosťou homosexuálnych katolíkov a niektorými otázkami modernej psychológie a sexuológie neexistuje napätie. Práve naopak — kvalitná pastorácia by mala umožniť, aby sa o tomto napätí hovorilo otvorene bez toho, aby človek musel najprv zaujať ideologicky "správnu" pozíciu.

Môj návrh je vytvoriť podpornú skupinu, ktorej názov, obsah, ale ani ciele nebudú postavené na slove "homosexualita". Orientácia je dôvodom, prečo skupina vzniká, ale nemala by sa stať hlavnou identitou jej členov. Nakoľko som si vedomý toho, že popis skupiny určenej pre homosexuálnych mužov môže byť sám osebe poburujúci, alternatívou je založiť v každej väčšej farnosti skupinu pre mužov alebo skupinu pre slobodných mužov bez bližšej špecifikácie. Časom sa z týchto skupín môžu diskrétne vytvárať podskupiny homosexuálnych mužov podľa potreby a na ich vlastnú žiadosť.

Poslanie skupiny

Cieľom je vytvoriť bezpečné kresťanské spoločenstvo pre mužov, ktorí prežívajú homosexuálnu orientáciu a zároveň chcú žiť svoju katolícku vieru.

Skupina by mala pomáhať človeku integrovať vieru, sexualitu, mužskú identitu, vzťahy a osobné povolanie do jedného života.

Základná otázka teda nebude:

"Ako sa zbavím homosexuality?"

ale:

"Ako môžem s tým, kým som a čo prežívam, žiť zrelý, pravdivý, vzťahovo bohatý a duchovne hlboký život pred Bohom?"

Čím skupina nebude

Skupina nebude hovoriť o možnostiach zmeny sexuality (ani keby teoreticky bola možná). Zároveň však nebude aktivistickou skupinou, ktorej podmienkou účasti je prijatie určitého politického alebo kultúrneho pohľadu na homosexualitu. Skupina má byť priestorom pre človeka, ktorý povie:

"Som homosexuál a svoju orientáciu prijímam."

ale rovnako pre človeka:

"Nechcem, aby moja sexuálna orientácia určovala moju identitu."

alebo:

"Neviem, ako homosexualitu a katolícku vieru zosúladiť."

Nikto by nemusel predstierať, že má tento konflikt vyriešený.

Päť pilierov

Celý projekt by stál na piatich pilieroch:

Viera – identita – vzťahy – sexualita – služba.

Viera znamená modlitbu, sviatostný život, Písmo, vzťah k Bohu a otázku povolania.

Identita znamená oveľa viac než sexuálnu orientáciu: mužskosť, charakter, hodnoty, povolanie, prácu, zodpovednosť, sebaúctu a smerovanie života.

Vzťahy zahŕňajú priateľstvo, rodinu, blízkosť, zamilovanosť, odmietnutie, osamelosť a schopnosť vytvárať stabilné väzby.

Sexualita zahŕňa sexuálnu túžbu, zdržanlivosť, masturbáciu, pornografiu, promiskuitu, partnerské vzťahy, hranice a integráciu sexuálneho pudu.

Služba zabraňuje tomu, aby sa skupina donekonečna zaoberala sama sebou. Členovia by mali postupne niečo prinášať aj druhým.

Formát stretnutia

Optimálna skupina by tvorila približne 6–10 mužov a stretávala by sa raz mesačne na 90–120 minút.

Stretnutie môže mať stabilnú štruktúru: krátka modlitba alebo úryvok Písma, check-in každého člena, hlavná téma, moderovaná diskusia, praktická reflexia do ďalšieho stretnutia a záverečná modlitba.

Veľmi dôležité je, aby väčšinu času netvorila prednáška. Jadrom má byť autentický rozhovor mužov.

Prvý cyklus – 12 stretnutí

Tematické stretnutia:

1. Môj príbeh – viera, sexualita a cesta k sebe
2. Kto som? Je sexuálna orientácia moja identita?
3. Mužská identita, mužskosť a homosexualita
4. Čo o homosexualite skutočne učí Katolícka cirkev
5. Túžba, sexuálny pud a zdržanlivosť
6. Osamelosť, intimita a potreba byť milovaný
7. Priateľstvo medzi mužmi a zdravé hranice
8. Zamilovanosť a partnerská láska
9. Pornografia, masturbácia, promiskuita a kompulzívna sexualita
10. Hanba, vina, odmietnutie a odpustenie
11. Coming out, rodičia, rodina a cirkevné spoločenstvo
12. Aký život chcem žiť? Povolanie, hodnoty a služba

Najcitlivejšie bude 8. stretnutie. Ak má byť projekt dôveryhodný, nemožno sa vyhnúť otázke, čo robiť, keď sa katolícky homosexuálny muž zamiluje a túži po stabilnom partnerskom vzťahu. Tu by som veľmi dôsledne oddeľoval tri roviny: čo oficiálne učí Cirkev, čo o partnerskej väzbe a sexualite hovorí psychológia a sexuológia a čo konkrétne prežíva daný človek. Úlohou moderátora nie je tieto tri roviny umelo vydávať za totožné.

Pravidlá bezpečného priestoru

Bez veľmi prísnej dôvernosti by takáto skupina na Slovensku zrejme nemohla dobre fungovať.

Základné pravidlo by bolo: čo človek povie v skupine o sebe, patrí jemu; čo povie o druhom, zostáva v miestnosti.

Zakázané by bolo zosmiešňovanie, outing iného človeka, nátlak na coming out, presviedčanie druhého o zmene orientácie, sexuálne obťažovanie a využívanie skupiny primárne ako zoznamky.

Súčasne by som nezakazoval vznik priateľstva medzi členmi. Potrebné sú však jasné hranice, aby prípadný vzťah dvoch členov nerozložil bezpečie celej skupiny.

Kňaz + odborník

Za veľmi dobrý model považujem dvojicu:

kňaz/duchovný sprievodca + psychológ, psychiater alebo sexuológ.

Nemusia byť obaja na každom stretnutí.

Kňaz nesie teologickú a pastoračnú rovinu. Odborník stráži psychologickú a sexuologickú korektnosť a môže pomôcť rozpoznať situácie vyžadujúce individuálnu odbornú intervenciu.

A hlavne: kňaz nemá robiť psychoterapeuta a psychiater nemá robiť spovedníka.

Osobitne pracovať s hanbou

Toto môže byť jedno z najcennejších miest celého projektu.

Treba rozlišovať medzi:

vinou: "Urobil som niečo, čo nepovažujem za správne."

a

toxickou hanbou: "Som zlý, pokazený alebo pred Bohom menejcenný človek."

Katolícka morálna formácia môže pracovať s vinou a svedomím. Nemala by však pestovať presvedčenie:

"Pretože ma priťahujú muži, mám menšiu hodnotu."

To je zásadný rozdiel.

Aj téma čistoty potrebuje nový jazyk

Ak sa homosexualita v katolíckom prostredí zredukuje na požiadavku sexuálnej abstinencie, vzniká vážny pastoračný problém.

Otázka totiž potom znie: "A čo má tento človek robiť so svojou potrebou lásky, dotyku, intimity, spolupatričnosti a celoživotnej blízkosti?"

Preto by čistota nemala byť prezentovaná iba ako zoznam toho, čo nesmiem, ale ako otázka:

Ako narábam so svojou sexualitou tak, aby som nevyužíval seba ani druhého človeka a aby moje konanie zodpovedalo hodnotám, ktoré som slobodne prijal?

Katolícka odpoveď na konkrétne sexuálne konanie zostáva špecifická. Pastoračný rozhovor však musí pokračovať aj za touto odpoveďou.

Individuálne sprevádzanie

Každý člen by mohol mať možnosť troch oddelených typov pomoci:

duchovné sprevádzanie – viera, Boh, povolanie, modlitba;

spoveď – sviatostná a morálna rovina;

psychologická/sexuologická konzultácia – sexualita, vzťahy, psychické problémy.

Nemali by sa automaticky zlúčiť do jednej osoby.

Samostatná skupina pre rodičov

Rodičia homosexuálneho syna alebo dcéry majú úplne inú potrebu než samotní homosexuálni veriaci. Prvých 5–6 stretnutí by mohlo riešiť: čo je sexuálna orientácia, "urobili sme niečo zle?", coming out dieťaťa, katolícke učenie, ako hovoriť o partnerovi syna/dcéry, hranice svedomia a predovšetkým ako zachovať vzťah s vlastným dieťaťom aj vtedy, keď sa v niektorých morálnych otázkach nezhodneme.

...

Verím, že takto koncipovaný projekt môže byť na slovenské pomery pomerne unikátny: ani skrytá vízia zmeny sexuálnej orientácie, ani politický aktivizmus, ani náboženský fanatizmus, ale odborne zastrešená katolícka pastorácia homosexuálnych osôb.