Je samozrejmé mať sex a prioritné užívať si
Rozprával som sa s 18-ročným mužom o tom, či už mal sex a čomu sa v živote najradšej venuje. Odpovedal mi: "Samozrejme, že som už mal sex... a najradšej chodím do mesta, zabaviť sa, proste ísť von s kamošmi."
Sú to len neškodné tvrdenia alebo ide o vnútorné nastavenie mnohých mladých ľudí, ktoré im bráni skutočne dospieť?
Iba z týchto odpovedí nie je možné urobiť záver o nezrelosti 18-ročného muža, ale vsadené do širšieho kontaktu môžu byť veľmi znepokojivé. Na čom si súčasní adolescenti stavajú mužskú identitu a sebahodnotenie?
Ale vrátim sa k odpovediam konkrétneho mladíka.
V 18 rokoch sa identita stále výrazne formuje. Výpovednejší než samotný fakt, že mal sex alebo sa rád zabáva, je spôsob, akým o tom hovorí.
"Samozrejme, že áno" – sexualita ako súčasť mužského statusu
Slovo "samozrejme" je psychologicky zaujímavejšie než samotné "áno". Môže naznačovať presvedčenie:
"Je predsa samozrejmé, že muž v mojom veku už sex mal."
To môže súvisieť s normatívnym tlakom mužskej rovesníckej skupiny. Sexuálna skúsenosť potom nemusí byť chápaná predovšetkým ako intimita, vzťah či osobné rozhodnutie, ale ako určitý marker dospelosti, maskulinity alebo sociálneho statusu.
Samozrejme, môže ísť iba o spontánne vyjadrenie skutočnosti, sebavedomia, snahu pôsobiť skúsene alebo obrannú reakciu na osobnú otázku. Z hľadiska vývinu mužskej identity by však bolo zaujímavé zistiť, čo pre neho sexuálna skúsenosť znamená: výkon, potvrdenie mužnosti, prijatie rovesníkmi, potešenie, intimitu, vzťah alebo niečo úplne iné.
"Najradšej chodím von s kamarátmi, do mesta, zabávať sa"
Ani toto nie je v 18 rokoch patologické. Naopak, rovesnícke vzťahy, separácia od rodiny, experimentovanie a sociálne zážitky sú normálnou súčasťou neskorej adolescencie. Z pohľadu sebarozvoja je však dôležité, či tým jeho záujmy končia. Ak by mladý muž na otázky o tom, čo ho baví, kam smeruje a čo je pre neho dôležité, opakovane uvádzal prakticky iba: kamaráti → mesto → zábava → párty → sex, mohlo by ísť o identitu, ktorá je zatiaľ výrazne externe orientovaná. Zdroje sebahodnotenia a uspokojenia prichádzajú prevažne zvonku: rovesnícka skupina, sociálne uznanie, zážitky, sexuálna atraktivita a okamžitá odmena.
Podstatná otázka: čo existuje popri zábave?
Pri posudzovaní sebarozvoja by som sa oveľa viac zaujímal o ďalšie oblasti:
- Má niečo, v čom sa chce zlepšovať?
- Dokáže niečomu venovať čas, aj keď ho to momentálne nebaví?
- Má dlhodobejšie ciele?
- Preberá postupne zodpovednosť za vlastný život?
- Vie byť aj sám, alebo potrebuje neustálu sociálnu stimuláciu?
- Má vytvorené určité hodnoty a hranice?
- Ako zvláda frustráciu, odmietnutie a neúspech?
- Čo považuje za svoje silné a slabé stránky?
- Akým mužom by chcel byť o päť či desať rokov?
- Má vzory? A čo konkrétne na nich obdivuje?
Práve posledné otázky často povedia o mužskej identite podstatne viac než sexuálna skúsenosť.
Z pohľadu Eriksona a vývinu identity
Osemnásťročný človek sa nachádza približne na rozhraní Eriksonových tém identita verzus konfúzia rolí a nastupujúcej intimity verzus izolácia.
Úlohou nie je prestať sa zabávať. Úlohou je, aby sa postupne objavovalo stabilnejšie:
"Kto som?" → "Čomu verím?" → "Čo dokážem?" → "Za čo som ochotný niesť zodpovednosť?" → "Kam smerujem?" → "S kým a akým spôsobom chcem vytvárať blízkosť?"
Ak odpovede na tieto otázky ešte nemá, v osemnástich rokoch to samo osebe nie je známkou poruchy alebo zlyhania vývinu. Je však podstatné, či ich začína hľadať.
Zrelá mužská identita nie je opakom zábavy
Tu by som bol opatrný s tradičným modelom, podľa ktorého je "zrelý muž" automaticky ten, ktorý je výkonný, disciplinovaný, dominantný alebo má jasnú kariérnu víziu.
Psychologicky zrelšiu mužskú identitu by som skôr charakterizoval kombináciou autonómie, sebareflexie, sebaregulácie, kompetencie, zodpovednosti a schopnosti intimity.
Mladý muž teda môže chodiť na párty, užívať si spoločnosť kamarátov a zároveň sa veľmi zdravo vyvíjať, pokiaľ popri tom zveľaďuje svoj vnútorný svet, vie jasne rozlíšiť správne od nesprávneho, napráva zlé rozhodnutia, buduje vzťahy, hodnoty, vlastnú autonómiu a preberá zodpovednosť.
Problém vzniká vtedy, keby zábava a externé potvrdzovanie predstavujú prakticky celý obsah identity mladého muža.
Aktuálna je, nielen pre tohto mladého muža, ale pre všetkých mladých mužov, ktorí čítajú tento text, otázka: Na čom zakladáte pocit vlastnej hodnoty a mužskosti?